PowerPlay Magazine

Milí naši čitatelia, ako ste si iste všimli, prednedávnom sme vám priniesli článok o zosnulom hokejistovi Derekovi Boogaardovi a môj dnešný príspevok sa bude niesť na rovnakej „vlne". V sezóne 2010/2011 prišla zámorská NHL veľmi krátko po sebe o niekoľko vyhlásených bitkárov. O  prvom z nich ste si mohli prečítať v predchádzajúcom článku a dnes sa vám prostredníctvom našej redakcie naskytla príležitosť v krátkosti spoznať aj tzv. „Ricka The Ripper", alebo ak chcete, Ricka Rypiena. Takže dámy a páni, rukavice dole a pripravte sa na „nakladačku" spomienok na Ricka.

Rick Rypien - „Rick The Ripper"

Narodil sa 16. mája 1984 v Blairmore, provincia Alberta a vyrastal v malej obci zvanej Coleman. Narodil sa manželom Shalley a Wes Rypienovým, do športovo založenej rodiny. Otec Wes Rypien bol kanadským boxovým šampiónom a Rickov starší brat Wes Junior hral profesionálne hokej vo WHL a neskôr ECHL. Tu však zoznam športovcov v rodine Rypienových nekončí. Mark Rypien, Rickov bratranec, je bývalým úspešným quarterbackom NFL kde hral za Washington Redskins a v 26. ročníku Super Bowlu bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča (MVP - Most Valuable Player Award).

Kariéra

Rick sa ale nevybral cestou ringu či trávnikov. Učaroval mu ľad, na ktorom to však za výdatnej podpory jeho pästí mnohokrát vyzeralo skôr na ten, už spomínaný, ring. Svoju prvú sezónu (2001/2002) absolvoval v klube Crowsnest Pass Timberwolwes v AJHL (juniorská A liga provincie Alberta). Je nutné povedať, že tento chalan sa s tým nes...nemaznal a už počas prvej sezóny strelil za 57 zápasov dohromady 12 gólov a na 10 prihral. Sezónu však dokončil už v inom klube, v súťaži o krôčik bližšej vysnívanej NHL, konkrétne v drese tímu  Regina Pats v Západnej hokejovej lige (WHL). Do konca sezóny odohral za svoj nový tím už len 1 zápas ale ten si ho ponechal do ďalších sezón, čo bolo neodškriepiteľne vynikajúce rozhodnutie. Za Pats odohral ešte 3 sezóny, v priebehu ktorých jeho produktivita a počet trestných minút výrazne rástli, za čo bol viackrát ocenený klubom aj fanúšikmi v podobe trofejí za najpopulárnejšieho a najužitočnejšieho hráča.

Rypienove úspechy neunikli ani generálnemu manažérovi AHL klubu Manitoba Moose Craigovi Heisingerovi a náš mladý priateľ dohral sezónu 2004/2005 už v novom kolektíve a inej lige. V skratke o jeho pôsobení v Manitobe - na úspechy z WHL nadviazal, góly padali a spolu s nimi aj sánka trénera. Čo viac si priať? No jedine NHL! Veď aj génia je škoda na učňovke nechávať. Rick si teda pobalil svojich zopár slivák a pome ho skúsiť šťastie vyššie, rovno do Vancouveru Canucks, kde pôsobil ako útočník v štvrtej formácii. V rozmedzí sezón 2005/2006 a 2007/2008 tento 180 centimetrov vysoký a 86 kilový milý chlapec s diablom v pästiach a labilnou povahou doslova pendloval medzi Moose a Canucks. Zrejme ho vo Vancouveri nevedeli naučiť udierať do puku namiesto súpera. Ale nie, srandu teraz dajme bokom. Rick bol jedným z tých bitkárov, ktorí často končili zranení. S najväčšou pravdepodobnosťou  sa teda držal filozofie - udri ma a ja ti to vrátim.

Depresie a samovražda

Jeho početné fyzické zranenia si však vybrali svoju daň aj na jeho psychike. Konkrétne šlo o depresie. Špekulovalo sa, že Rypiena trápilo ako sa niekedy správal na ľade. Depresie ho stáli prestávku v podobe 70 vynechaných zápasov. Po svojom návrate na ľad však aktívne pomáhal svojmu tímu k lepšiemu výsledku v Playoff NHL. Nasledovali ďalšie a ďalšie zranenia a incidenty, ale inak vyzeral Rypien zdravšie aspoň po psychickej stránke. 19. októbra 2010 však došlo na ľade Minnesoty  k ďalšej potýčke. Po bitke na hracej ploche dostal Rick okrem dvoch minút aj desaťminútový osobný trest. Pri odchode z ľadovej plochy ho však vyprovokoval fanúšik Minnesoty, ktorý mu provokačne zatlieskal a vyzval ho k profesionalite. To už mladý bitkár nedokázal prehltnúť a zrejme vplyvom doznievajúcich emócii z predchádzajúcej bitky sa pustil aj do fanúšika. Toto prinieslo Rickovi  6-zápasový dištanc a jeho klubu pokutu 25 000 USD. Rick sa pre médiá nechal počuť, že jeho čin je neospravedlniteľný. Po uplynutí trestu sa v kuloároch hovorilo o ďalších depresiách, s ktorými Rypien údajne zápasí. 2. júla 2011 podpísal ako voľný hráč jednoročný kontrakt na 700 000 USD s Winnipeg Jets. V drese nového tímu sa mal Rick vrátiť k dresu s číslom 11, aké nosil počas svojej juniorskej kariéry. Možnosti hrať v novom drese sa mu už bohužiaľ nedostalo. 15. augusta 2011 ho našli mŕtveho u seba doma v Crowsnest Pass. Vyšetrovatelia sa vyjadrili, že šlo o samovraždu. Bola však absolútne nečakanou a pre mnohých nevysvetliteľnou. Rick sa v poslednej dobe vraj cítil šťastný a tešil sa na svoje pôsobenie u Jets. Depresie, s ktorými zápasil sú však skrytým a zákerným nepriateľom. Toto bol asi jediný súper, ktorého Rick nedokázal poraziť. Na jeho pamiatku, aj keď šlo o kontroverzného, ale milovaného hráča si teda dovolím máličko pozmeniť jeho meno.

RIPien Rick.

Canucks po jeho smrti vystavili jeho dres s číslom 37 vedľa dresov dvoch ďalších hráčov, o ktorých prišli behom leta 2011. Jeho meno tak navždy žiari v spoločnosti Pavla Demitru a Barryho Wilkinsa.  

Počas svojej kariéry sa Rypienovi podarilo v drese Canucks streliť dohromady 9 gólov, prihrať na ďalších 7 a oddýchnuť si na lavičke na úctyhodných 226 trestných minút. Toto všetko za celkovo 119 zápasov. Keby sme však započítali aj údaje z jeho pôsobenia v nižších ligách, jeho štatistiky by sa končili pri číslach:

84 gólov, 107 asistencií a 1114 trestných minút.