PowerPlay Magazín

Blížiaci sa koniec sezóny v NHL znamená okrem večnej slávy víťazov najcennejšej hokejovej trofeje na svete aj každoročný draft hokejových nádejí. Kluby si každý rok vyberajú hráčov, od ktorých majú určité očakávania. Niekedy mladí hráči očakávania klubov naplnia, niekedy ich značne prekonajú, no niekedy ich ani zďaleka nenaplnia. Poďme sa pozrieť práve na tú najmenej slávnu skupinu hráčov, ktorí nikdy nenaplnili svoj potenciál a stali sa tak najväčšími omylmi v histórii NHL draftu.

Pavel Brendl, 1999 výber číslo 4, New York Rangers

Koncom 90. rokov minulého storočia generálny manažér Rangers Neil Smith urobil niekoľko nesprávnych rozhodnutí, či už to boli výmeny, podpisy voľných hráčov alebo výbery v drafte. V roku 1999 mal tak vysokú mienku o českom talente, Pavlovi Brendlovi, že vymenil brankára Dana Cloutiera a niekoľko výberov v drafte za tento draftový výber s cieľom vyberať skôr, aby mu nebodaj niekto Brendla nevyfúkol. Brendl ako junior zaznamenal množstvo úspechov. Práve v roku 1999 dokázal so svojím tímom Calgary Hitmen vyhrať WHL a na Memorial Cup im celkové víťazstvo ušlo až v predĺžení. V tejto sezóne zaznamenal v základnej časti v 68 zápasoch 134 bodov a v playoff pridal za 20 zápasov ďalších 46 bodov, vďaka čomu získal cenu pre najlepšieho nováčika WHL aj CHL. Za 3 sezóny vo WHL zaznamenal spolu 398 bodov v 218 zápasoch. Za New York Rangers neodohral ani jediný zápas. V roku 2001 sa stal súčasťou veľkej výmeny do Philadelphie za Erica Lindrosa. Za Flyers odohral 50 zápasov, v nich strelil 6 gólov a na 7 prihral. Následne bol vymenený do Caroliny, kde dohral sezónu so ziskom 8 bodov v 18 zápasoch. Sezóna 2004/2005 bola poznačená lockoutom, v nasledujúcej sa objavil v NHL v 2 zápasoch za Phoenix Coyotes, čo bolo naposledy, kedy sa objavil v NHL. V Európe ešte zahviezdil vo švédskej Elitserien a KHL, kde v oboch sa dokázal stať najlepším strelcom. Uplynulú sezónu odohral v českej extralige za Pardubice, kde nazbieral slabých 8 bodov v 20 zápasoch.

Draftovaný skôr ako: Taylor Pyatt, Martin Havlát, Ryan Miller

Daniel Tkaczuk, 1997 výber číslo 6, Calgary Flames

Podobným prípadom ako Brendl je aj Daniel Tkaczuk (nemýliť si s Keithom Tkachukom). Tkaczuk hral v juniorskej súťaži za Barrie Colts v OHL. Už vo svojej druhej sezóne bol kapitánom. Za 4 sezóny v tejto súťaži zaznemal skvelých 366 bodov v 272 zápasoch, pričom v tej poslednej to bolo 120 bodov v 70 zápasoch. Jeho profesionálna kariéra už tvorila, ale úplne iný príbeh. Po slušnej premiérovej sezóne v AHL (83 zápasov - 66 bodov) sa v nasledujúcej sezóne objavil v NHL v 19 zápasoch, v ktorých zaznamenal bilanciu 4+7. Napriek tomu väčšinu sezóny strávil v AHL. Po ďalších 2 sezónach v AHL sa rozhodol pre odchod do Európy. Tkaczuk odohral 36 zápasov za Lukko vo fínskej SM-liige a po zisku len 18 bodov sa nedočkal ďalšej zmluvy. Po 2 sezónach v Taliansku a 3 sezónach v Nemecku sa vrátil do zámoria, avšak vyššie ako v ECHL sa nepresadil. Znova to skúsil v Európe, v 2. rakúskej lige a v britskej najvyššej EIHL. V roku 2011 zavesil korčule na klinec.

Draftovaný skôr ako: Sergej Samsonov, Marián Hossa, Brenden Morrow

Patrik Štefan, 1999 výber číslo 1, Atlanta Thrashers

V roku 1999 mali naši českí bratia veľkú radosť, pretože až dvaja ich hokejisti boli draftovaní v prvej päťke. Okrem už spomínanej štvorky draftu, Pavla Brendla, to bola aj celková jednotka draftu, Patrik Štefan. Pred draftom hral Štefan 2 sezóny v seniorskej súťaži IHL, čo nebolo úplne bežným javom. V drese Long Beach Ice Dogs zaznamenal 52 bodov v 68 zápasoch. Hneď v ďalšej sezóne sa predstavil v NHL v drese Atlanty Thrashers. Atlanta ho považovala za takzvaného franchise forwarda, teda za hráča, okolo ktorého sa má postaviť tím. Štefanovi sa to nepodarilo naplniť. Sezónne maximum 14 gólov a 40 bodov zo sezóny 2003/2004 bola príliš slabá vizitka pre niekdajšiu jednotku draftu. Výlukovú sezónu odohral vo Fínsku za Ilves, kde zaznamenal 48 bodov v 44 zápasoch. Po ďalšej priemernej, až podpriemernej sezóne v Atlante ho vedenie vymenilo do Dallasu. Ani tam rekordy netrhal, keď zaznamenal iba 11 bodov v 41 zápasoch. V tej sezóne sa neslávne preslávil, keď nedal gól v úniku na prázdnu bránu proti Edmontonu a následne spadol, pričom z protiútoku Edmonton vyrovnal. Po tom stihol odohrať už iba 3 zápasy v švajčiarskej NLA a kvôli vážnemu zraneniu bedra ukončil kariéru.

Draftovaný skôr ako: Taylor Pyatt, Martin Havlát, Niklas Hagman, Ryan Miller

Brett Lindros, 1994 výber číslo 9, New York Islanders

Aj keď sa v NHL objavilo veľa úspešných súrodencov, jeden konkrétny mladší brat hviezdy NHL nezažil rovnakú kariéru ako jeho slávnejší súrodenec. Brett v juniorskom veku hrával za Kingston Frontenacs v OHL, kde odohral iba 72 zápasov so ziskom 79 bodov. Dôvodom bolo to, že väčšinu času v 2 sezónach odohral za tím Kanady, ktorá sa v tej dobe pripravovala na reprezentačné akcie počas sezóny.  V NHL stihol odohrať 51 zápasov, ktoré si rozložil do dvoch sezón za New York Islanders. Zaznamenal v nich 2 góly, 5 asistencií a 147 trestných minút. Brett ukončil kariéru z rovnakého dôvodu ako jeho slávny brat -  pootrasový syndróm spôsobený opakovanými otrasmi mozgu.

Draftovaný skôr ako: Jeff Friesen, Mattias Ohlund, Patrik Eliáš

Bryan Fogarty, 1987 výber číslo 9, Quebec Nordiques

Tento obranca mal predpovedanú vynikajúcu kariéru. Ako junior v OHL dokázal za 251 zápasov nazbierať skvelých 335 bodov, pričom vo svojej poslednej juniorskej sezóne zaznamenal 187 bodov v 77 zápasoch. V prvých troch sezónach v NHL za Quebec Nordiques si Fogarty viedol vcelku dobre, 110 zápasov a 60 bodov boli na obrancu v NHL veľmi slušné čísla. Avšak potom to šlo z kopca. V ďalších 3 sezónach odohral v drese Pittsburghu a Montrealu 46 zápasov, v ktorých zaznamenal iba 14 bodov. V ďalších sezónach vystriedal množstvo tímov ako v Európe (Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko), tak v zámorí v rôznych ligách (IHL, ECHL, AHL, UHL, CHL). Fogarty celý život bojoval s psychickými problémami, ktoré utápal v alkohole.  Mats Sundin o ňom povedal: „Bryan Fogarty vedel opitý korčuľovať rýchlejšie, strieľať tvrdšie a prihrávať šikovnejšie ako väčšina z nás za triezva“. Fogarty zomrel 6. marca 2002 na zväčšenie srdca.

Draftovaný skôr ako: Joe Sakic (draftovaný tiež Quebecom), John LeClair, Mathieu Schneider

Scott Scissons, 1990 výber číslo 6, New York Islanders

New York Islanders nemali šťastie pri výbere Scissonsa z pozície číslo 6 v roku 1990. Pred draftom Scissons ukázal svoj ofenzívny talent vo WHL v drese Saskatoon Blades, keď v 2 sezónach zaznamenal 90 a 98 bodov. Po týchto sezónach, žiaľ jeho ofenzívne schopnosti zmizli. V drafte odohral 1 zápas v NHL a bol poslaný späť do WHL, kde zaznamenal 77 bodov v 57 zápasoch. Ďalšiu sezónu strávil celú v kempe kanadskej reprezentácie. V nasledujúcich 2 sezónach odohral v NHL iba 2 zápasy, pričom väčšinu sezón odohral v AHL a IHL. Svoju poslednú sezónu odohral v IHL, kde sa bodovo opäť nepretrhol a následne Scissons pre pretrvávajúce problémy so zraneným ramenom ukončil kariéru. V NHL sa spolu predstavil v 3 zápasoch bez bodového zápisu. Islanders sa priznali, že ak by mali možnosť vyberať skôr v drafte, stále by si vybrali Scissonsa a uprednostnili by ho napríklad aj pred Jaromírom Jágrom, ktorý bol draftovaný pred ním z 5. miesta.

Draftovaný skôr ako: Darryl Sydor, Derian Hatcher, Keith Tkachuk, Martin Brodeur

Pat Falloon, 1991 výber číslo 2, San Jose Sharks

V juniorských súťažiach pod hlavičkou CHL si Pat Falloon vybudoval skvelé meno, keď v drese Spokane Chiefs vo WHL zaznamenal v 225 zápasoch 377 bodov. V roku 1991 vyhral so svojim tímom WHL aj Memorial Cup a bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča turnaja. Aj vďaka tomu sa stal dvojkou draftu v 1991 a mal sa stať tvárou klubu San Jose Sharks spolu so svojím spoluhráčom zo Spokane - Rayom Whitneym. Falloon vo svojej nováčikovskej sezóne vsietil 25 gólov a pridal aj 34 asistencií, čo nebol až taký zlý štart. Tieto čísla však už nedokázal prekonať a tak ho v sezóne 1995/1996 vymenili do Philadelphie. V tejto sezóne vyrovnal svoje osobné strelecké maximum, no jeho štatistiky rapídne klesali, čo malo za dôsledok výmenu do Ottawy. V ďalších 2 sezóne si zahral ešte za Edmonton a Pittsburgh. Na 1 sezónu si odskočil do švajčiarskeho Davosu, odkiaľ sa vrátil domov do rodného Foxwarrenu, kde už hral len za miestny tím v lokálnej lige. Falloon v NHL odohral 575 zápasov a zaznamenal 322 bodov, čo nie je zlé, avšak od draftovej dvojky sa určite čakalo viac. Falloona zničila najmä jeho lenivosť, vďaka ktorej získal prezývku „Fat Balloon“ (tučný balón).

Draftovaný skôr ako: Scott Niedermayer, Peter Forsberg, Alexej Kovaľov

Doug Wickenheiser, 1980 výber číslo 1, Montreal Canadiens

Nestávalo sa veľmi často, aby mal Montreal vysoký výber v drafte. V roku 1980 mal možnosť vyberať ako prvý a vybral si Douga Wickenheisera. Môžeme povedať, že výber to bol vcelku racionálny. Wickenheiser zaznamenal v drese Regina Pats vo WHL za 68 zápasov 89 bodov a v nasledujúcej, draftovej, sezóne v 89 zápasoch až neuveriteľných 210 bodov. V NHL už tak nežiaril. Svoje maximum dosiahol vo svojej tretej sezóne, keď dosiahol 25 gólov a 30 asistencií. Počas ďalšej sezóny bol vymenený do St. Louis, kde jeho maximom bolo 23 gólov a 20 asistencií hneď v nasledujúcej sezóne. V NHL hral ešte za Vancouver, New York Rangers a Washington, no nikde sa výraznejšie nepresadil. Posledné zápasy v NHL odohral v sezóne 1989/1990. Spolu v NHL odohral 597 zápasov a zaznamenal 285 bodov. Ďalšie 2 sezóny strávil v Európe, kde brázdil ľadové plochy v Taliansku, Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Na 2 sezóny sa vrátil do zámoria, ktoré odohral v IHL. V roku 1994 mu vyoperovali zo zápästia zhubnú cystu. O 3 roky neskôr mu diagnostikovali neoperovateľnú formu rakoviny pľúc. Zomrel 12. januára 1999 na rakovinu pľúc a mozgu. Jeho sesternica Hayley je považovaná za najlepšiu hokejistku sveta.

Draftovaný skôr ako: Denis Savard, Larry Murphy, Paul Coffey

Alexandre Daigle, 1993 výber číslo 1, Ottawa Senators

Za najväčší omyl v histórii draftov je považovaný Alexandre Daigle. Pred draftom bol považovaný za ďalšieho Gretzkyho a povráva sa, že Ottawa prehrávala zápasy úmyselne, aby si zabezpečila prvý draftový výber. Daigle ako junior hrával v QMJHL za Victoriaville Tigres, kde pred draftom zaznamenal v 125 zápasoch vysoko nadpriemerných 258 bodov. Vo svojej nováčikovskej sezóne strelil 20 gólov a pridal 31 asistencií. V ďalšej, lockoutom poznačenej, sezóne si pripísal 37 bodov v 47 zápasoch. Potom to však bolo už iba 12 bodov a aj keď sezónu na to zaznamenal opäť 51 bodov, bol počas sezóny 1997/1998 vymenený do Philadelphie za už spomínaného Falloona. Vo Philadelphii ale nevydržal ani celú sezónu a bol vymenený do Tampy Bay. Tam mu ale neponúkli ďalšiu zmluvu a v lete sa upísal New Yorku Rangers. Ani tam nepresvedčil a nasledujúce leto mu nikto neponúkol adekvátnu zmluvu a sám Daigle sa vyjadril, že ho hokej nikdy nebavil a hral iba kvôli svojmu talentu. Po 2 rokoch ničnerobenia a snahe presadiť sa v šoubiznise ho po úspešnej anabáze v kempe podpísal Pittsburgh.  V 33 zápasoch dosiahol iba 8 bodov a pesnička sa opakovala. Penguins ho uvoľnili spod zmluvy a Daigle podpísal zmluvu s Minnesotou. Za Wild dokázal vyrovnať svoje kariérne maximum, 51 bodov. Po roku voľna spôsobeného lockoutom sa vrátil do Minnesoty, kde s ním v marci stratili trpezlivosť, umiestnili ho na waiver listinu a poslali do AHL. Nasledujúce 4 sezóny strávil vo Švajčiarsku, kde hral väčšinou za Davos. Daigle odohral posledný zápas za Langnau v roku 2010 a odvtedy nikde nehrá, hoci oficiálne nikdy neukončil kariéru. Daigle odohral v NHL 628 zápasov s bilanciou 129 gólov a 200 asistencií. Nie doslovne mizerná štatistika, ale ďalší Wayne Gretzky mal nepochybne dosiahnuť viac.

Draftovaný skôr ako: Chris Pronger, Paul Kariya, Jason Arnott, Saku Koivu

Zo slovenských hokejistov tento nelichotivý titul prischol najmä Marekovi Zagrapanovi, ktorého draftovalo v roku 2005 Buffalo Sabres z 13. miesta. V NHL sa však neukázal ani v jedinom zápase. Ďalšími sú Branislav Mezei (10. miesto), Kristián Kudroč (28. miesto), Boris Valábik (10. miesto) a Vladimír Mihálik (30. miesto). Ak sa vám článok páčil, možno bude nasledovať pokračovanie z opačnej strany – o hráčoch, ktorí boli draftovaní v posledných kolách, no stali sa z nich hviezdy.

PS: Perlička z kariéry Alexandra Daiglea:

V lietadle pred odletom z Pittsburghu na Floridu sa Alexandre naklonil k jednému z členov vedenia klubu, ukázal prstom na jeho laptop a povedal mu: „Pozor na tú tvoju bombu“. Jeho poznámku počula členka posádky, ktorá na to upozornila kapitána lietadla. Ten zalarmoval pozemnú stráž a tí zavolali políciu. Daigle totiž nemohol vedieť, že sa na letisku nachádzal aj vtedajší prezident Bill Clinton. Vďaka tomu dostal pokutu 300 dolárov, bol vylúčený z prepravy a teda nemohol cestovať s tímom na nasledujúci zápas.