PowerPlay Magazin

Ahojte manažéri. Dnes si pripomenieme ruského hráča, ktorému vďaka jeho talentu každý predpovedal mnoho úspechov. Stačil však len jeden okamih a tisícky ľudí v celom Rusku sa začali modliť, aby tie úspechy ešte stihol dosiahnuť.

Alexej Andrejevič Čerepanov sa narodil 15. januára 1989, v ruskom Barnaule. Plný elánu sa začínal v šiestich rokoch korčuľovať. Hoci jeho začiatky na ľade s hokejkou v ruke boli ťažké, všetko vydržal a snažil sa napredovať. Hokej ho tak chytil za srdce, že ho začal hrávať aj popri škole.

Avšak po nejakom času mu už naň zostávalo stále menej a menej času, a tak si musel vynahradiť "lekcie hokeja" aspoň cez víkend na zamrznutom jazere, kde sa na nerovných častiach naučil dokonale udržať rovnováhu. Možno aj to dopomohlo k jeho dôrazu a presnosti, ktoré neskôr využil v zápasoch.

V roku 2006 konečne dostal priestor naplno sa prejaviť, lebo prišiel jeho prvý zápas, v Avangarde Omsk, vtedy hrajúcom v Ruskej hokejovej superlige (RSL). Alexej takýchto zápasov odohral ešte 45. Dosiahol v nich 29 bodov za 18 gólov a 11 asistencii, čo sa v jeho veku nepodarilo ani Ovečkinovi, či Malkinovi. Počtom gólov prekonal rekord P. Bureho, ktorý ich strelil 17. Boli to síce Alexejove začiatky, no už vtedy sa oňho zaujímali novinári. Dokonca ho nazvali novým Kovaľčukom. V tejto sezóne bol za svoje výkony odmenený vyhlásením ho za Nováčika roka v RSL.

Alexej zažil premiéru aj v reprezentácii. Mal svoje miesto medzi ruskými hráčmi do 18 rokov, s ktorými získal zlato, a s dvadsiatnikmi získal striebro (2007) a bronz (2008).

Čoraz väčší záujem zámorských klubov sa prejavoval v jeho druhej sezóne. A to nielen klubov, ale aj fanúšikov. Chodili sa naňho pozerať aj zo vzdialenejších miest, pretože chceli vidieť, či je naozaj taký talentovaný, ako väčšina tvrdí. V tejto sezóne sa Alexej opäť predviedol v 46 zápasoch, získal v nich 28 bodov.

Veľký zálusk naňho mali New York Rangers. V roku 2007 si ho v drafte vybrali zo 17. miesta, no aj keď  ho veľmi chceli, nepodarilo sa im to a museli počkať do konca sezóny 2008/09.

Tú začal hrať Omsk v KHL. Alexej si v nej opäť počínal výborne, skóroval v šiestich zápasoch po sebe. Zvládal tlak na ľade od protihráčov, i mimo neho od novinárov. Informácie o novom ruskom supertalente totiž denne obiehali celý svet, ktorý sa nestíhal čudovať, prečo Čerepanov ešte nehrá v zámorskej profilige.

On si zatiaľ sníval svoje sny. Väčšinu z nich nepoznáme a žiaľ ani nebudeme poznať. No za jeden z najväčších svojich snov označil zahrať si s jeho veľkým idolom, Jaromírom Jágrom. Tento sen sa mu začal plniť, pretože Jágr do Omsku naozaj zavítal. Kto by bol povedal, že mladý „Sibírsky expres", ako ho fanúšikovia prezývali, po splnení svojho sna odíde z nášho sveta...

Stalo sa to 13. októbra 2008. Hráči Omsku hrali vonku proti súperom z tímu Víťaz Čechov. Tím nabitý svojimi hrdinami, medzi ktorých patrili aj Čerepanov a Jágr, si počínal veľmi dobre. Všetko po zdravotnej stránke bolo tiež v poriadku a tak sa lekári, ktorí mali byť k dispozícii počas celého zápasu, vybrali domov. Odišli zo štadióna, hoci sa zápas ešte neskončil.

Prišla tretia tretina a s ňou na striedačku aj Alexej s Jágrom. Dve minúty pred koncom zápasu Alexej Čerepanov stratil vedomie. Ihneď boli privolaní lekári a kým prišli, prihováral sa mu v šatni Jaromír Jágr, jeho idol, aby sa prebral a bojoval o svoj život, ktorý mal ešte pred sebou. Po dvanástich minútach konečne dorazili lekári, ktorí mu pomáhali dýchať, pretože sám to dokázal len pár sekúnd. Nastal ďalší problém - defibrilátor nebol funkčný.

Po dvadsiatich minútach od jeho skolabovania ho už oživovali v nemocnici, no márne. Zrejme to bol osud, kto chcel, aby si už nikdy viac nezahral. Po 129 zápasoch odohratých za Avangard Omsk, dobojoval, Alexej zomrel na zástavu srdca.

Do Omsku sa s ním prišlo rozlúčiť 60 tisíc fanúšikov. V ten deň, 15. októbra, sa do čierneho prevliekol snáď celý hokejový svet. Tmavé nebo a tečúce slzy. V očiach jeho rodiny a fanúšikov, tak veľká beznádej. Odišiel len 19 - ročný, mladý, talent.

Čerepanovov dres s číslom 7, ktoré na drese nebude nosiť už žiadny avangardský hráč, je vyvesený na strope hokejovej arény v Omsku.