PowerPlay Magazin

Ahojte priatelia,

       práve ste asi omylom klikli na prvý z mojich príspevkov do PPM Magazínu, ktorými by som vás chcel postupne oboznámiť s históriou olympijských hier od antiky, až po OH nedávno minulé. Pre otužilcov budem chronologicky pridávať články o zimných olympiádach.

       Články vám priblížia základné údaje, hrdinov, ale aj iné zaujímavé informácie z jednotlivých olympiád. Upozorňujem, že výsledky zápasníkov z parlamentu tu nenájdete. Hlinu tu však spomenúť musím, pretože práve pod ňou boli po stáročia skryté artefakty súvisiace s dávnymi športovými udalosťami.

       Olympiu objavil v roku 1766 Richard Chandler, ale až v rokoch 1875-1881 ju úplne odkryl Ernst Curtius.

       Podľa historických záznamov sa prvé staroveké olympijské hry konali v roku 776 pred n.l. Hry boli venované olympským bohom a prebiehali na starovekých pláňach Olympie. Pretože to bola beta verzia, víťazov hier odmeňovali len vencami uvitými z olivových ratolestí.

       Rozhodujúce bolo iba víťazstvo, prehra bola hanbou celého mestského štátu, ktorý športovca  do Olympie vyslal. Najväčšia potupa však stihla toho, kto sa dopustil podvodu. Jeho meno na výstrahu dali vytesať do kameňa. Podstavce s menami previnilcov stoja pri vstupena štadión v Olympii dodnes. Paradoxne sa mená víťazov zachovali len v ústnom podaní a na zdrapoch pergamenu.

      Súťažilo sa napr. v behu, dvojboji, päťboji, konských dostihoch, pretekoch na vozoch, o najlepšieho trubača (Marek T. doteraz súťaží aj o najkrajšieho motýlika) a herolda (hlásateľa s najsilnejším hlasom). Vyhlasovanie mien víťazov jednotlivých súťaží sa konalo až v posledný deň olympiády. Súťažiť mohli všetci slobodní občania, aj slobodné ženy, ale vydatým bol zakázaný aj vstup na štadión. Aj tak najradšej jačali doma. Ako pribúdali športové disciplíny a mená prvých víťazov, ukazuje tabuľka:

  K najslávnejším antickým olympionikom patrili:

     Astylos z Crotonu v južnom Taliansku vyhral v bežeckých disciplínach celkovo šesťkrát na troch olympiádach (488-480 pred n.l.). Na prvej olympiáde bežal za Croton a jeho krajania ho oslavovali ako hrdinu. Potom sa nechal zlanáriť, ako prvý športovec v histórii a v dvoch ďalších olympiádach sa zúčastnil ako občan Syrakúz.  Ľudia z Crotonu mu za trest zbúrali jeho sochu v meste a dom mu prestavali na väznicu.

     Leonidas z Rodosu v behu vždy víťazil s obrovskou prevahou a zaradili ho k najrýchlejším šprintérom všetkých čias.

     Milon z Crotonu, žiak filozofa Pytagora, bol jedným z najznámejších športovcov v staroveku. Šesťkrát sa stal olympijským víťazom v zápasení.

     Kyniska zo Sparty bola prvou ženou, ktorá zvíťazila na olympiáde. Súťažila v 4-záprahoch a víťazstvo dokázala obhájiť aj na ďalších hrách. Bola dcérou spartského kráľa Eurypontida a sestra druhého kráľa Sparty, Agesilausa II. Meno dostala po starom otcovi Zeuxidamovi, ktorého prezývali Cyniscos a ju samotnú prezývali „ženské šteňa". Nie je vylúčené, má niečo do činenia s pomenovaním špecifickej psej rasy v Sparte. Sučky v úlohe policajných psov boli známe schopnosťami vyhľadať aj nepatrné pozostatky vôní.

     S olympiádami bolo spojené umenie v rôznych formách. Za všetky môžem spomenúť sochu Diskobola z bronzu, ktorú vytvoril okolo 450 pred n.l. sochár Myrón. Disky súťažiacich mohli byť z rozličného materiálu (z olova, bronzu, alebo železa) a vážili od 1,5 kg do 5 kg. Ich priemer dosahoval 17 až 32 cm. Hodnotil sa najdlhší z piatich pokusov.

     Na záver spomeniem aj celebrity, ktoré nemali grécky pôvod, ale na hrách sa zúčastnili. Rímski cisári Tiberius a Nero súťažili v 4-záprahu, resp. v 10-záprahu. Boxer  Varazdat sa stal neskôr arménskym kráľom a je evidovaný medzi poslednými antickými olympijskými víťazmi. Posledné hry sa konali v 4. storočí n.l. a boli 293. v poradí. V novodobej histórii teda je čo doháňať, ale o tom už nabudúce.