Contrā vim mortis nōn est medicāmen in hortīs
(Proti moci smrti sa v záhrade nenachádza žiadna liečivá bylinka.)
Odaberi državu: | Slovačka |
Dobrá žena muža inšpiruje, vtipná ho zaujme, krásna ho okúzli, ale iba súcitná ho dostane. (Victor Hugo)
Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.
Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.
Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.
Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.
Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.
Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.
Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
Bol raz jeden farmár, ktorý žil v horách. Bol to chudobný muž, podobne ako ostatní farmári, ktorí žili v jeho susedstve. Ale vďaka húževnatosti a pracovitosti sa mu podarilo kúpiť si koňa.
Radoval sa z neho. Farmári z okolia mu ale závideli, napriek tomu prišli a blahopriali mu. Vraveli mu: „Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom hodne šťastia." Ale on odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie, čo z toho bude." Čas plynul a stalo sa, že kôň farmárovi utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia prišli za ním a vraveli: „To je nešťastie.“ Ale farmár odpovedal: „Šťastie? Nešťastie, kto vie?!" Po čase sa koník vrátil. Ale nie sám, priviedol so sebou šesť žriebät. A tak mal farmár naraz namiesto jedného koňa, koní sedem. Susedia za ním znovu prišli a znovu mu blahopriali a vraveli: „Máš šťastie.“ A farmár znovu odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“
Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať jedno zo žriebät, aby ho skrotil. Ale koník chlapca zhodil, ten spadol na skalu a polámal si kosti. A opäť prišli farmári a vraveli: „Aké nešťastie." A farmár znovu odvetil: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!"
V tej dobe bola vojna a všetci mládenci museli narukovať. Keď prišli do farmárovho domu vojaci, aby odviedli syna, a videli, že má polámané kosti. Na vojnu ho nevzali...
Radoval sa z neho. Farmári z okolia mu ale závideli, napriek tomu prišli a blahopriali mu. Vraveli mu: „Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom hodne šťastia." Ale on odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie, čo z toho bude." Čas plynul a stalo sa, že kôň farmárovi utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia prišli za ním a vraveli: „To je nešťastie.“ Ale farmár odpovedal: „Šťastie? Nešťastie, kto vie?!" Po čase sa koník vrátil. Ale nie sám, priviedol so sebou šesť žriebät. A tak mal farmár naraz namiesto jedného koňa, koní sedem. Susedia za ním znovu prišli a znovu mu blahopriali a vraveli: „Máš šťastie.“ A farmár znovu odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“
Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať jedno zo žriebät, aby ho skrotil. Ale koník chlapca zhodil, ten spadol na skalu a polámal si kosti. A opäť prišli farmári a vraveli: „Aké nešťastie." A farmár znovu odvetil: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!"
V tej dobe bola vojna a všetci mládenci museli narukovať. Keď prišli do farmárovho domu vojaci, aby odviedli syna, a videli, že má polámané kosti. Na vojnu ho nevzali...
vsetko "pre" ma aj svoje "proti" ... a plati to aj naopak ...
Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred Bohom.
(Horatius)
(Horatius)
Krátky príbeh o tom, čo po nás Boh chce. Nájdete sa v ňom?
Deň pred veľkou akciou sa rozprávajú sliepka a svinka, čo zajtra urobia hosťom na raňajky. Rozmýšlajú, rozmýšľajú až sa nakoniec zhodli na tom, že urobia hemendex.
Sliepka dá vajíčko a svinka šunku. A potom to sliepke došlo, ona dá len "niečo" ale svinka "všetko"..
Tak kto si?
Deň pred veľkou akciou sa rozprávajú sliepka a svinka, čo zajtra urobia hosťom na raňajky. Rozmýšlajú, rozmýšľajú až sa nakoniec zhodli na tom, že urobia hemendex.
Sliepka dá vajíčko a svinka šunku. A potom to sliepke došlo, ona dá len "niečo" ale svinka "všetko"..
Tak kto si?
keby padla aj 100 kilometrov od teba i tak by ti to uz bolo malo platne
Tvoje omiljene teme
Novi postovi