Часопіс PPM

Dobré ráno, manažéri a manažérky. Dostala som od Vás zopár tipov na tému článku. Ako som si tak čítala informácie o Vašich idoloch a obľúbených športovcoch, zaujal ma príbeh jedného futbalistu, novinármi už toľko kritizovaného, fanúšikmi milovaného a nepriateľmi nenávideného. Zaujíma Vás, o kom hovorím? Poďme sa teda naňho pozrieť. Pustite si dobrú hudbu, pohodlne sa usaďte, začíname. :)

Zlatá lopta, trojnásobný futbalista sveta, AS Cannes, Girondins Bordeaux, Juventus Turín a Real Madrid. Nič Vám to nehovorí? A čo veta: „Ospravedlňujem sa všetkým deťom na planéte."? Áno, je to on. Futbalová a módna ikona, na ihrisku zapálená len pre futbal, mimo neho vraj hanblivá, Zinedine Zidane.

Narodil sa 23. júna 1972 v Marseille. Už ako malý sa hrával na predmestí, kopal do futbalovej lopty a tajne dúfal, že si ho niekto všimne a vezme do tímu. Tak sa aj stalo. Svoju kariéru odštartoval v Us Saint - Henri, odkiaľ ako 14 - ročný odišiel hrať za AS Cannes. V tretej sezóne sa dostal do základnej zostavy tohto klubu a začalo sa o ňom hovoriť ako o veľkom a možno najväčšom talente Francúzska.

Keď Cannes zostúpili do druhej ligy, Zidane sa musel rozhodnúť, či prestúpi do lepšieho klubu, alebo zostane. Jeho kroky viedli do Girondins Bordeaux, čo bolo síce tiež druholigové mužstvo, ale o sezónu neskôr sa vrátilo do prvej ligy. Tu získal skúsenosti.

Prišiel čas na reprezentáciu. Keďže Zidane bol Francúz alžírskeho pôvodu a mal dvojité občianstvo, mohol hrať za oba tieto štáty. Alžírsko ho ale odmietlo kvôli nedostatočnej rýchlosti.      17. augusta 1994, v 63. minúte futbalisti galského kohúta prehrávali s Českom 0:2. Ale na ihrisko prišiel „Zizou", aby všetko zmenil. To sa mu podarilo a svojimi dvoma gólmi vyrovnal na konečných 2:2.

 V rokoch 1996 - 2001 hral za Juventus Turín. Už na začiatku pôsobenia v Juventuse, v roku 1996, získal s tímom Interkontinentálny pohár.

Na semifinále Majstrovstiev Európy 1996 svojej reprezentácii príliš nepomohol. Pravdepodobne bol vyčerpaný z ťažkej sezóny. Po penaltovom rozstrele s Českom sa na finále ME sklamaní francúzski reprezentanti pozerali len z tribún.

Avšak na MS v roku 1998, vo finále proti Brazílii strelil 2 z 3 gólov a výrazne sa podieľal na zisku titulu majstra sveta. V tomto roku získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu Európy a FIFA ho vyhlásila za najlepšieho futbalistu sveta.

Na súťaži EURO 2000 doviedol francúzsky kapitán „Zizou" svoju reprezentáciu k víťaznému titulu a opäť sa stal najlepším futbalistom sveta.

Zidana však viac kritizovali ako chválili. Preto chcel zmeniť prostredie a skúsiť iný štýl futbalu. Keď priznal svoj možný prestup do iného klubu, prejavili oňho záujem tí najlepší tréneri. Nakoniec prestúpil do Realu Madrid, za vysokú sumu a to 66 miliónov dolárov. So svojím novým tímom zdvihol nad hlavu v roku 2002 pohár Ligy majstrov a Interkontinentálny pohár.

A ako to vyzerá, keď sa Zidane hnevá?

Nechal sa vyprovokovať mnohými protihráčmi a za to dostal až 14 červených kariet. Raz to bolo na MS 1998, v zápase proti Saudskej Arábii. Kvôli svojej výbušnej povahe a Fuadovi Aminovi sledoval z lavičky až dva zápasy. Zidane nepriznal prečo zaútočil na kapitána reprezentácie Saudskej Arábie, ale hovorí sa o tom, že ho Amin slovne urážal. Hamburčanovi Jochenovi Kientzovi tiež vracal úder, no a dokázal nám, že mu dobre ide aj hlavičkovanie. A to nielen do lopty.

Pred tým ale ukončil futbalovú kariéru. Zápas Realu Madrid s Villarealom mal byť jeho posledný. Iné meno, ako Zidane by ste tam zo skandovania fanúšikov asi ťažko počuli. Najviac mu tlieskali, keď konečne predviedol tú svoju skvelú kľučku. Útočil dopredu, šliapol na loptu a otočil sa na nej o 360 stupňov. Tak, to fanúšikovia naozaj milovali. Záver zápasu bol najemotívnejší, dojal aj samotného Zidana. Každý povstal a tlieskal tomuto veľkému hráčovi.

7. mája 2004 Zidane zavesil kopačky na klinec a začal sa venovať rodine. Futbal si už pozeral iba z obývačky, prípadne bol spolukomentátorom priameho prenosu.

V lete 2005 sa však vrátil. O rok neskôr, na Majstrovstvách sveta v Nemecku, sa mu darilo ako nikdy pred tým.

Svojou kopacou technikou a gólmi zdvíhal zo sedadiel nejedného diváka. Prišlo finále, zápas Francúzska proti Taliansku. Keďže bol stav nerozhodný, rozhodovalo sa v predĺžení. 110. minúta, napätie a nervozita. Tá sa prejavovala aj u hráčov. Najviac však u Zidana. Hlúpe narážky na jeho pôvod a rodinu od Taliana Marca Materazziho už nemohol ďalej počúvať a preto si to hlavou namieril do jeho hrude. Ten vzápätí padol na trávnik a bolestivo kričal. Pochopiteľne, Zidane bol za tento zákrok potrestaný. Zápas dopozeral v šatni. Majstrom sveta sa stalo Taliansko, Materazzi teda dosiahol, čo chcel.

Pár hodín pred finálovým zápasom MS museli Zidanovu matku odviesť do nemocnice. Jej zdravotný stav bol veľmi zlý a je jasné prečo „Zizou" reagoval na Materazziho údajné slová „špinavý terorista", či „syn teroristickej dievky" úderom do hrude. Materazzi samozrejme všetko poprel: „Chvíľu som mu držal dres. Otočil sa ku mne a arogantne mi povedal, že ak naozaj chcem jeho dres, dá mi ho potom. Odpovedal som tiež arogantne, to je pravda. Ale nepovedal som mu nič rasistické. O matke som rozhodne nehovoril, stratil som ju, keď som mal pätnásť a je pre mňa veľmi emotívne o nej hovoriť. Matka je pre mňa totiž svätá!"

Vo francúzskej televízii Zidane dodal: „Môj čin je neodpustiteľný, ale treba tiež potrestať pravého vinníka. A vinník je ten, kto provokuje."    Taktiež sa prišiel ospravedlniť svojim fanúšikom a Materazzimu. Vetou „Ospravedlňujem sa všetkým deťom na planéte." si ich síce možno ešte viac pohneval, ale ako sám hovorí, nič z toho, čo urobil neľutuje, pretože to stálo za to. FIFA ho potrestala pokutou 7500 frankov a stopom na tri zápasy. Zidane by tie tri zápasy aj tak už neodohral, lebo ukončil kariéru.

V roku 2006 dostal od prezidenta Alžírska najvyššie štátne vyznamenanie. V Alžírsku podporuje charitatívne projekty, no a konečne má čas aj na svojich synov a manželku. Zinedine Yazid Zidane oprávnene patrí k najlepším športovcom sveta, mnohí futbalisti sa od neho ešte majú čo učiť.

Tak priatelia, to je na dnes všetko. Som rada, že ste si popri fandení slovenským hokejistom a prípravách na oslavy nového roka, prečítali tento článok. Keď už som spomenula ten nový rok, nedá mi nepopriať Vám veľa úspechov doň, verím, že pre Vás bude aspoň tak úspešný, ako rok 2010.