مجلة باور بلاي مانجر

Tréner, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť. Vnášal do tímu skvelú náladu a priateľstvo, pre ktoré sa oplatilo bojovať až do konca. Dosiahol tak mnoho úspechov, vďaka ktorým je neraz pomenovaný ako najlepší zo všetkých trénerov. Taký je Phil Jackson.

Phil to nemal v živote vôbec ľahké. Komplikovalo mu ho jeho vierovyznanie a fakt, že jeho rodičia slúžia Apoštolskej cirkvi ako kňazi. Už od 17. septembra 1945, kedy sa narodil, rozmýšľali, že by z neho mohol byť jedného dňa kňaz. Phil mal na to iný názor. Zatiaľ, čo oni lipli na budúcnosti a predstavovali si, ako ich malý syn bude raz spovedať celé Deer Lodge, on si hádzal svoju obľúbenú basketbalovú loptu do koša, vonku pred domom. Zas a znova, dokým ju tam nehodil dokonale.

Jeho veľký talent mal aj celkom slušnú odozvu, veď ho pozval Bill Fitch do University of North Dakota, kde potom Phil hral v tíme v NCAA. Tento tím sa dostal aj vďaka jeho obranným schopnostiam k štvrtému a tretiemu miestu v lige. A to už bol dôvod na to, aby bol Phil Jackson v roku 1967 draftovaný.

Vybrali si ho skauti z New Yorku Nicks, v druhom kole zo 17. miesta. V Nicks odvádzal tvrdú prácu v obrane, blokoval každého, na koho sa pozrel a nejeden súper sa ho bál. Za svoju prácu chcel jediné - výhru celej NBA. V roku 1970 sa však nešťastne zranil a preto si mohol zápasy pozerať len v televízii. Chrbtica ho veľmi bolela, a o to viac to, že nebol s tímom vtedy, keď konečne vyhrali titul majstra NBA.

Náplasť prišla až o tri roky neskôr, kedy si Phil zaslúžene navliekal majstrovský prsteň. V roku 1978 sa s Knicks rozlúčil. Jeho basketbalová cesta však pokračovala a doviedla ho do New Jersey Nets, kde sa zdržal 2 roky. Po 807 zápasoch, odohhratých v zákadnej časti ukončil (1980) kariéru. Ale iba tú hráčsku.

Rozhodol sa trénovať. Naučil zopár nových trikov basketbalistov Albany Patroons, ktorí v lige CBA po štyroch rokoch a pod jeho vedením triumfovali. Neskôr sa ocitol v Portoriku a v roku 1987 prišla ďalšia basketbalová zastávka, a to v jeho milovanej NBA. V tíme Chicago Bulls sa však stal len asistentom vtedajšieho trénera, Douga Collinsa. Trvalo dva roky, kým sa výraznejšie presadil. No stálo to za to. Po tých dvoch rokoch dokazovania, že má na to, aby koučoval tak profesionálny tím, dostal konečne šancu a stal sa hlavným trénerom. Začal užšie spolupracovať s legendárnym Michaelom Jordanom, skrotil si Denisa Rodmana a snažil sa prinútiť hráčov, aby robili pre tím všetko, čo je v ich silách.

Aj sa mu to podarilo, veď Bulls dosiahli hattrick, keď v rokoch 1991, 1992 a 1993 vyhrali NBA. Prišiel ale odchod "Air" Jordana a mužstvo si tiež vyskúšalo chuť prehier. Ich najlepší hráč sa onedlho vrátil a ďalší hattrick (1996, 1997, 1998) bol na svete. Phil mal ale isté nezhody s generálnym manažérom Jerrym Krauseom, kvôli ktorému verejne vyhlásil, že s basketbalom definitívne končí.

Ponuka LA Lakers mu ale otvorila oči a ukázala, že láska k basketbalu sa proste nemôže rozplynúť jedným sporom. Stal sa hlavným koučom LA Lakers a hráči, ktorých pred tým, ešte v tíme Bulls, považoval za súperov zrazu boli jeho hráčmi, jeho chlapcami, do ktorých vkladal všetku svoju dôveru a nádej. V tíme mal napríklad aj Kobea Bryanta, ktorý sa mu spočiatku javil ako veľký tímový a ústretový hráč. Ale prišlo sklamanie. Bryant absolútne nespolupracoval a navyše robil problémy aj na lavičke. Preto sa Jackson rozhodol požiadať vedenie o to, aby Bryanta vylúčili. Vedenia bolo, pochopiteľne, proti a tak sa títo dvaja museli trpieť naďalej.

No úspechy Lakers sa hrnuli veľmi rýchlo. Aj ich totiž doviedol k hattricku (2000, 2001, 2002), čím si získal veľkú obľubu fanúšikov. Potom sa tímu prestalo až tak dariť a preto prišli v ročníku 2003/04 Karl Malone a Gary Payton. Trochu vynovený tím sa tak predieral zápasmi, až sa dostal do finále proti Detroitu. Hráči Detroitu však vynikajúco bránili, na čo nestačili Lakers. Prehrali a Phil Jackson odišiel so sklonenou hlavou.

Rozhodol sa skončiť (2004) aj s trénerskou kariérou a žiť si pokojný, bezstarostný život vo svojom peknom domčeku s rodinou.

Ubehol však len rok a Philovi znovu basketbal veľmi chýbal. Rozhodol sa pre návrat do Lakers, kde sa zmieril s Bryantom a naďalej radil hráčom, ako sa zachovať v ťažkých situáciách. V roku 2009 a 2010 potom pridali ďalšie tituly.

Phil Jacskon prekonal počtom svojich majtrovských prsteňov (11) aj Arnolda "Red" Auerbacha (9), v roku 1996 sa stal trénerom roka v NBA, štyrikrát bol medzi All - stars trénermi a v play - off dokázal ako kouč vyhrať najviac, 225, zápasov. Za svoje veľké úspechy mu teda zaslúžene patrí obdiv basketbalových hviezd i fanúšikov z celého sveta.