مجلة باور بلاي مانجر

Naši hokejisti na majstrovstvách sveta opäť zlyhali. Do štvrťfinále sme sa nepozreli od roku 2007 a to je na takú hokejovú krajinu ako Slovensko naozaj príliš dlhá doba. V posledných troch rokoch bola aspoň výhovorka, že naši najlepší hráči odmietli reprezentovať alebo nemohli prísť z rôznych príčin. Tento rok sa však už na nič vyhovárať nedá.

Mali sme k dispozícii takmer všetky naše hviezdy. Pre tento tím predsa nemohol byť problém postup do štvrťfinále. Nádej nám dávali aj výkony na olympiáde vo Vancouveri spred roka. Znovu však prišlo sklamanie. Tentokrát je o to väčšie, že sa hralo doma. Naozaj hráčom zväzovalo domáce prostredie ruky natoľko, že nedokázali hrať svoju hru alebo jednoducho nemali dosť síl?

Náš tím bol z veľkej časti poskladaný z hráčov, ktorí už majú svoj výkonnostný vrchol za sebou. Niektorí z nich sa už pomaly blížia ku koncu aktívnej kariéry. Stále sú však slovenskou elitou a hrajú prím aj vo svojich kluboch. Každý kto zápasy sledoval si určite vytvoril vlastný názor na to, prečo nám tieto majstrovstvá nevyšli podľa predstáv. Poďme sa teda pozrieť na tieto príčiny.

Tlak domáceho prostredia

Toto sa zdá byť najčastejšie omieľaná príčina. Vieme dobre, že na športové úspechy a neúspechy má veľký vplyv psychika športovca. Ak nie je hlava v pohode, telo ju neposlúcha a nerobí veci tak ako treba. V našom prípade však išlo o veľmi skúsený tím a každý z hráčov dobre vie aké to je hrať pod tlakom okolia. Domáci šampionát ale ešte nezažili (s výnimkou Šatana v C a B skupine v rokoch 1994-5). Atmosféru si hráči pochvaľovali. Pred šampionátom hovorili aké to je skvelé hrať pred takým publikom. V tomto si môžu naši fanúšikovia naozaj gratulovať. Urobili všetko v ich silách aby svoj tím podporili.

Glen Hanlon sa vyjadril, že práve v tom bol problém v úvodných zápasoch. Hráči sa nechali strhnúť atmosférou a snažili o veci, ktoré by si inak nedovolili. Možno to je naozaj tak. V každom prípade tréner má za úlohu hráčov na takéto veci pripraviť.

Niekedy naši hráči vyzerali akoby si nevedeli prihrať. Rozohrávky smerovali na päty, boli pridlhé, prikrátke, príliš prudké alebo príliš slabé; jednoducho zlé. Na presilovkách si hráči nevedeli presne prihrať na strelu z prvej. Kým hráč prihrávku spracoval, do jeho streleckej línie sa dostal súper a znemožnil tak ohrozenie brány. V obrane sme často sledovali puk a nechali sme hráčov nakorčuľovať si do voľných priestorov. Chýb bolo dosť. Všetko nasvedčuje, že išlo o psychické zlyhanie.

Vysoký vekový priemer tímu

Priemerný vek nášho tímu bol okolo 32 rokov. To je naozaj veľa. Glen Hanlon stavil na overených hráčov. Naše talenty Pánik a Tatar sa do výberu nedostali. To je podľa môjho názoru škoda. Tých pár minút, ktoré na ľade strávili hráči ako Cibák alebo Radivojevič by určite zvládli. Nemám nič proti týmto dvom hráčom, ale do nášho tímu až tak veľa nepriniesli. Pánik s Tatarom by priniesli mladícky elán a možno aj trochu iný pohľad na vec. Mladý chlapec si tlak domáceho prostredia a zodpovednosť až tak neuvedomuje. Obvykle hrajú mladí hráči bez zábran a bez tlaku pretože vedia, že ak niečo nevyjde, nikto ich za to nebude pranierovať.

Nevhodný tréner

O kvalitách Glen Hanlona nepochybujem. Ak to človek dotiahne na lavičku tímu NHL, musí to byť naozaj kvalitný kouč. Navyše dosiahol pekné výsledky aj s Bieloruskou reprezentáciou. Zdá sa však, že pre náš tím nie je ten vhodný tréner. Druhé majstrovstvá, druhýkrát bez štvrťfinále. Zmluvu má pán Hanlon až do olympijského roku 2014, ale s takýmito výsledkami hrozí, že sa na olympiáde Slovensko neobjaví. Možno by mal odstúpiť sám.

Nespoľahlivý brankár

Jaro Halák doviedol Montreal pred rokom až do finále konferencie. To bolo slávy. V mekke hokeja o ňom skladali pesničky a stal sa celebritou. Keď ho vymenili, šokovalo to celú metropolu provincie Quebec. Odvtedy pretieklo Dunajom aj riekou Sv. Vavrinca veľa vody. Halák začal sezónu v drese nového tímu Blues vo veľkom stýle. Začalo sa o ňom hovoriť ako o kandidátovi na Vezina Trophy pre najlepšieho brankára. Formu si však neudržal a začal podávať veľmi nevyrovnané výkony. Často púšťal za chrbát ľahké strely. V podobnej fazóne sa predstavil aj na tomto turnaji. Mužstvo nepodržal a podarilo sa mu vyrobiť aj nejaké chyby. Dúfajme, že dokáže nájsť svoju starú formu. Brankár, ktorý dokáže vyhrávať zápasy sám o sebe sa nám v budúcnosti určite zíde.

Začiatok temnej éry

Všetci dobre vieme, že slovenský hokej upadá. Demitra a Višňovský končia reprezentačnú kariéru a plnohodnotná náhrada za týchto hráčov je stále v nedohľadne. Ďalší hráči možno tiež uzavrú svoju reprezentčnú kapitolu. Taký silný tím ako sme mali teraz sa už tak skoro nezíde. Do budúcnosti sa nám pozerá naozaj ťažko. Naša reprezentácia do 18 rokov dokonca vypadla po prvýkrát v histórii z elitnej divízie MS. Ak nejaké talenty vyrastú, často nezvládnu prechod do seniorského hokeja. Ak z Tomáša Jurča, Riša Pánik a Tomáša Tatara nevyrastú hviezdy, budú to ďalšie straty výrazných talentov. Vývoj Jaroslava Janusa sa v poslednej sezóne trochu pribrzdil.

Najbližšie roky bude štvrťfinále skôr úspechom ako povinnou zastávkou. Vlastne tomu tak je už od roku 2008. Vtedy sme však ešte mohli povedať, že máme plno hviezd v NHL. Dnes už ich je naozaj málo.