مجلة باور بلاي مانجر

Ladislav Troják, to je meno výborného hokejistu, na ktorého môže byť Slovensko právom hrdé. Aká bola jeho kariéra a časy, keď sa slovenský hokej len formoval?

Narodil sa 15. júna 1914. V tom čase hokej ešte nebol tak populárny, ako ho poznáme dnes. A možno práve preto sa mu Ladislav začal venovať. I keď len popri pomáhaní otcovi v práci. Vždy keď mal čas, odbehol k malému, zamrznutému jazierku neďaleko. Po čase sa rozhodol predviesť svoje kľučky a strely na bránku aj otcovi, ktorý dovtedy nechápal, kam to ten jeho malý syn chodí. No keď ho videl, hneď pochopil, že z neho rastie skvelý hokejista.

Roky však plynuli a Ladislav si stále neplnil hokejové sny v žiadnom klube. Nepoznal nikoho, kto by sa ujal jeho talentu a pomohol by mu rozvíjať ho. Až sa raz náhodou stretol s Františkom Janderom, trénerom v ČsŠK Košice. Ten neváhal a pozval Ladislava na skúšku či zvládne nátlak a stres v hokejovom zápase.

Hneď po zápase bežal za trénerom, aby zistil, ako si v jeho očiach počínal. A zrejme si počínal na jednotku, dostal dres a začal hrať v prvom klube. Tam sa mu darilo a onedlho vynikal medzi spoluhráčmi. Rodičia boli naňho hrdí a tréner šťastný, že má v tíme aj takú veľkú oporu.

Koncom sezóny 1933/34 pocítil vyšší záujem lepších klubov. Boli to síce len československé, no Ladislava tešil každý záujem a každá poklona od divákov a fanúšikov. A keď predviedol tie jeho slávne triky na ľade v Tatranskom pohári (1934), tréner Jandera mal dôvod obávať sa jeho prestupu do iného klubu.

Ten sa aj uskutočnil, v tom istom roku. Vybrala si ho LTC Praha. Troják, už vtedy vynikajúci hokejista, tak prvýkrát začal hrať za uznávaný klub nielen v ČSR, ale aj v celej Európe. Avšak aj napriek tomu, že tento klub bol tak známy, hokejisti hrajúci zaň si museli privyrábať prácou v inej oblasti, ako tej športovej. Výnimkou nebol ani Ladislav, pracoval v Prahe ako účtovník. Cez deň tak poctivo trénoval, a v noci sa trápil s číslami. Hokej ho ale neustále bavil a vedel, že ak vydrží aj takéto náročné obdobie, vypracuje sa na jedného z najlepších.

A jeden z najlepších aj bol, jeden z najlepších v československej reprezentácii. V roku 1936 sa stal prvým Slovákom, ktorý sa tam dostal. Na ZOH zaujal post útočníka a výrazne pomohol národnému výberu umiestniť sa na peknom, štvrtom mieste.

V nasledujúcom období sa úspechy len tak „sypali". V rokoch 1937 a 1938 sa stal majstrom Československa a v tom istom roku si odniesol bronz z MS. Ale o rok neskôr prišla 2. svetová vojna, počas ktorej sa, pochopiteľne, hokej nehral.

Po dlhých ôsmich rokoch sa konečne začala hokejová sezóna. S ňou prišli aj MS, v ktorých získal zlatý titul - ako prvý Slovák. O rok neskôr získal na MS striebornú medailu.

Za reprezentáciu odohral 75 zápasov, v ktorých strelil 37 gólov. Začiatkom roku 1948 odohral svoje posledné hokejové zápasy. Kariéru však neukončil...

8. február 1948 bol jedným z najčernejších dní histórie československého hokeja. Keď sa Ladislav Troják, spolu s ďalšími piatimi spoluhráčmi chystali na let do Wembley, nikto netušil, že sa im môže stať to najhoršie - vo Francúzsku nad La Manche havarovali.

Kvôli hmle sa muselo ich lietadlo nad týmto prieplavom otočiť a vrátiť do Francúzska. Nevieme, čo presne sa počas letu dialo, isté ale je, že náš svet opustil jeden z najvýznamnejších hokejistov Československa. V tej chvíli za ním smútili všetci fanúšikovia, obrovské davy ľudí aj z iných krajín, ktorých zaujal počas svetových podujatí. Odišiel skvelý, spravodlivý, poctivý a pracovitý človek.

V stredu odhalili v Košiciach pamätnú tabuľu na jeho počesť, tiež je po ňom pomenovaný štadión - Zimný štadión L. Trojáka. A 30. novembra 2002 bol uvedený do siene slávy.

Ktovie, ako by ešte Československo vyznamenal a či by sa mu tak darilo naďalej. To sa žiaľ už nedozvieme... Česť pamiatke Ladislava Trojáka.