مجلة باور بلاي مانجر

Mark Messier. Hokejista, s veľkou snahou, vôlou, odhodlaním.. Prinášal na štadión napätie, radosť a oslavy. Pozrime sa na jeho život, na to ako postupne prekračoval svoj tieň a stúpal na výslnie svetového hokeja.

Mark prišiel na svet 18. januára 1961 v Edmontone. Ako každé dieťa, aj on mal svoje sny, ktoré si chcel v budúcnosti splniť. A keďže bol odmalička vedený k športu, bolo mu hneď jasné, že do poradovníka svojich snov si na prvé miesto napíše "Hokej".

V jedno chladné ráno sa teda rozhodol, že je čas svoje sny si plniť, a vybral sa na zimný štadión, kde ho otec učil korčuľovať sa. Po niekoľkých týždňoch mu to išlo výborne a s hokejkou v ruke ho objavil jeho prvý tréner. Vtedy ešte len tréner, ktorý učil hrať hokej malých chlapcov. Nuž čo, nikto nezačína v NHL. Markovi bolo ale jasné, že na to, aby sa do zámorskej ligy dostal, si musí prejsť rôznymi nástrahami.

V roku 1976 prišla skúška, či zvládne to, po čom tak túži - hokej. Začal vtedy totiž hrať v prvom, pre neho, dôležitejšom klube, v Spruce Grove Mets, v AJHL. Po sezóne menil dres, putoval do St. Albert Saints, no a po pár mesiacoch si išiel skúsiť Portland Winter Hawks. Odtiaľ sa však veľmi rýchlo vrátil.

V Markovych 18-tich rokoch, odštartoval kariéru v klube Indianapolis Racers, vo WHA (World Hockey Association). Páčilo sa mu tam, našiel si skvelých spoluhráčov, ktorí ho vždy keď sa mu nedarilo, podržali. Vo WHA strelil len jediný gól a preto so sebou nebol príliš spokojný. Sezónu 1979/80 už začal v CHL (Central Hockey League), kde mal jediný cieľ - NHL.

A v tej istej sezóne si ho konečne všimli "Olejári". Pravdepodobne ich zaujal svojimi tvrdými zákrokmi, rozvážnosťou a snahou. Bol nimi teda draftovaný zo 48. miesta, v 2. kole.

A vtedy sa začal skutočný život. Premiéra v NHL, s 11-kou na drese. Čo viac si priať? Ale to bol iba začiatok. V Edmontone sa zdokonalil, a stále viac dával najavo svoje vodcovské schopnosti. Stal sa kapitánom tímu, a miláčikom publika. Spolu s Waynom Gretzkym, Jarrim Kurrim, Grantom Fuhrom a Paulom Coffeyim vypredával zápasy. Hneď v prvej sezóne získal 33 bodov, za 12 gólov a 21 asistencii, čo bolo na začiatok celkom dobré.

V roku 1984 sa mu podarilo Edmonton doviesť až k Stanley Cupu. Začala sa tak nová éra, kedy „Olejári" žiarili ako nikdy pred tým. Tento najvzácnejší pohár, s Edmontonom, držal v rukách ešte štyrikrát (1985, 1987,1988, 1990). V roku 1990 získal Hart Memorial Trophy (ktorú získal aj v roku 1992). Po týchto úspechoch sa Markova cena rapídne zvýšila a prejavovali oňho záujem kluby s väčšou pokladnicou.

Medzi takými boli aj NY Rangers, ktorí Messiera získali. Po dvanástich sezónach sa teda so svojim klubom, ktorý mu pomohol dostať sa k sláve, rozlúčil a sezónu 1991/92 začal v New Yorku.

Hneď v nej získal 107 bodov, za 35 gólov a 72 asistencii. Spoluprácu s tímom si pochvaľoval, no a diváci boli ním uchvátení. Očakávania, že Mark, ako kapitán, pomôže Rangers získať Stanley Cup, sa čoraz viac zvyšovali, spoločne s jeho túžbou mať ho aj po šiesty raz. No napriek úsiliu a drine sa mu to niekoľko rokov nepodarilo.

Keď však prišiel rok 1994, desať rokov od zisku Markovho prvého SC, naskytla sa nová nádej. Rangers sa stretli v semifinále s New Jersey Devils. Zápasy s ich najväčším rivalom neprebiehali podľa plánov Rangers, pretože prehrávali 2:3 na zápasy. Až sa Mark rozhodol, že sen získať SC nezahodí len tak za hlavu, a verejne vyhlásil, že ich šiesty, aj siedmy zápas proti Devils vyhrajú, aj keby sa mal zrútiť celý štadión.

Prišiel 25. máj 1994, ten deň, kedy Mark so svojim tímom, mal splniť, čo povedal. Ale keď po dvoch tretinách NY Rangers prehrávali 2:1, nezdalo sa, že by šťastie stálo na ich strane. Mark teda po skončení 2. tretiny odkráčal pokorne do šatne, kde sa prihovoril spoluhráčom a nenápadne im dodal sebavedomie. Po prestávke na ľad prišli Mark a jeho spoluhráči s elánom a túžbou nesklamať fanúšikov. Vďaka Messierovi sa im to aj podarilo a otočili stav vo svoj prospech, na 4:2.

27. mája sa potom už rozhodlo o tom, ktorý tím sa pozrie do finále o SC. A bol to New Yorkský tím, na čele s Markom Messierom.

Vo finále sa Rangers stretli s Vancouver Canucks, no a siedmy, rozhodujúci zápas vyhrali 3:2. Mark tak získal svoj šiesty, posledný Stanley Cup a potvrdil životnú formu. Už nikdy sa mu tak nedarilo.

Po roku 1997 odišiel k svojím súperom z finále o SC 1994, k Vancouver Canucks. Strávil tam tri sezóny, v ktorých získal 162 bodov, za 52 gólov a 110 asistencii, v 207 zápasoch.

Avšak do sezóny 2000/01 sa vrátil k Rangers. Žiadne výrazné úspechy s nimi už nedosiahol, no odohral tam posledné štyri sezóny hokeja, na ktoré spomína vždy s úsmevom. V NHL strávil 25 sezón, nastrieľal 694 gólov v 1767 zápasoch a stal sa druhým najproduktívnejším hráčom v histórii NHL, celkovo získal 1887 bodov za 694 gólov a 1193 asistencii. Keď sa 12. júna v roku 2004 lúčil so svojou životnou rolou - s rolou hokejistu, nejedno oko nezostalo suché.

Markovo číslo 11 je vyradené, už si dres s týmto číslom žiadny hráč v NY Rangers neoblečie. Jeho dres môžete vidieť vyvesený v Madison Square Garden. No a od roku 2006 sa každoročne udeľuje cena Mark Messier Leadership Award, ktorá je určená pre hráča s najväčšími vodcovskými schopnosťami, aké Mark určite mal.