مجلة باور بلاي مانجر

Keď na Slovensku spomeniete delfíny, každý si predstaví milé a inteligentné zviera, ktoré žiaľ v našej krajine môžeme vidieť len v ZOO. Ale keď v Amerike vyslovíte „delfín", ľudia si hneď spomenú až na dve nadané stvorenia. Je to to zvieratko, ale aj mimoriadne rýchly a presný plavec. Už asi tušíte, koho tým myslím. Je to Michel Phelps. Ako teda kráčal k sláve a k úspechu?

Michael sa narodil 30. júna 1985 v meste Baltimore, Maryland. Šport ho zaujímal, odkedy ho rodičia posadili pred televízor. Hoci ešte nevedel, ktorému by sa chcel venovať, a ani na mieste dlho neposedel, bol si istý, že raz bude úspešný aspoň tak, ako jeho idoly, Pablo Morales a Michael Jordan.

Keď mal šesť rokov, doktori mu diagnostikovali ADHD (hyperaktívne dieťa s poruchami pozornosti). Keďže bol veľmi neposedný a šport ho zo všetkého bavil najviac, mama Deborah, sa rozhodla vyskúšať, aký je plavec. Ako sedemročný sa začal učiť plávať a o necelé štyri roky neskôr už robil dlhé zábery rukami a nohami v baltimorskom bazéne. Tam si jeho obrovský talent všimol tréner Bob Bowman a ani sekundu neváhal. Rozhodol sa Michaela ukázať svetu a nasmerovať ho na správny plavecký chodník.

Phelps teda začal trénovať v North Baltimore Aquatic Club. Kvôli svojej poruche sústredenia nevedel vydržať pri jednej činnosti viac, ako pol hodinu. Okrem plávania. Tomu sa venoval vždy naplno. Aby sa zlepšil, trénoval. Najskôr len dva dni do týždňa, potom tri, štyri...

V pätnástich sa mu podaril obrovský úspech, kvalifikoval sa na svoje prvé olympijské hry, ktoré sa konali v Sydney. Tam sa prvýkrát predstavil verejnosti na významnejšom podujatí a hneď aj zožal úspech. V jeho obľúbenom plaveckom štýle, motýlik na 200m, sa umiestnil na 5. mieste.

O rok neskôr sa konali v japonskom meste Fukuoka majstrovstvá sveta. Ani tam Micheal nemohol chýbať. Zaplával si na 200 metrov motýlika a získal svoju prvú zlatú medailu v profesionálnej kariére.

Ďalšie medaily prišli na MS 2003 v Barcelone. A to tri zlaté - 200m motýlik, polohové preteky, strieborná za 100m motýlik.

Micheal sa ani nenazdal a už sa stal miliónmi ľudí obdivovaným, pre stovky plavcov obávaným súperom. Rok plný prvých úspechov, radosti a slávy, ubehol a boli tu Letné olympijské hry 2004 v Aténach. Každý si bol istý, že tam Phelps neprišiel na dovolenku, ale tvrdo drieť, aby si mohol odniesť aspoň jeden cenný kov. Z jedného cenného kovu napokon bolo 8 medailí, ktoré získal za motýlika, polohové preteky a štafety.

Phelps vs. Čavič

O štyri roky neskôr, na LOH 2008 v Pekingu opäť žiaril. Získal tam osem medailí, všetky zlaté.

Suverénny a vždy prvý Phelps bol kvôli vyčerpaniu najbližšie k prehre v súboji proti hlavnému rivalovi, Srbovi Milodarovi Čavičovi. Bol to súboj o Michaelovu siedmu medailu.

Phelps Čavičove podpichovanie ustál a zostal sústredený na preteky. Chcel vyhrať. A keď raz Michael Phelps niečo chce, dosiahne to. Dosiahol. Získal zlatú medailu, obdiv ďalšieho milióna divákov a niekoľko miliónov aj od firmy, ktorá vyrábala jeho plavky. Peniaze venoval svojej charitatívnej organizácii, ktorá pomáha nadaným deťom stať sa plavcami.

Na MS v Ríme si prišiel Phelps pre ďalšie medaily. Avšak netušil, že túto peknú ideu takmer pokazia plavky.

Začala to prehra vo finále 200m voľným spôsobom. Phelps skončil druhý, za Nemcom Biedermannom, ktorý zaplával za 1,42 sekundy. Micheal síce priznal, že nebol v najlepšej forme, poukázal aj na plavky vyrobené z polyuretánu, ktoré odpudzujú vodu a zaručujú tak plavcom zrýchlenie o 1,5 sekundy, menej vynaloženej energie a lepšie výkony. V takýchto plavkách pretekalo niekoľko plavcov, ale Phelps nie. Jeho Speedo LZR Racer obsahovali o necelú polovicu menej vlákien z tejto látky.

Po neúspechoch Phelps a jeho tréner Bowman vyhlásili, že keď ihneď tie plavky FINA nezakáže, Michael z Ríma odíde predčasne. Na zmenu pravidiel si však museli počkať do roku 2010, čo bolo už dávno po MS.

Phelps sa rozhodol pretekať. Opäť prišiel súboj s Čavičom. Mala to byť odveta po pretekoch v Pekingu, kde tento Srb prehral. Milodar Čavič mal tiež polyuretánové plávky. Ani pred pretekmi si na Phelpsa neodpustil zopár provokačných poznámok. Dokonca mu navrhol, že ak má problém s materiálom plávok, môžu pretekať nahí. A ak má Phelps strach, s radosťou mu také plavky kúpi.

Vďaka tomuto konfliktu medzi nimi, sa stal „Phelps vs. Čavič" jedným z najsledovanejších plaveckých pretekov.

A prišlo to vysnívané finále v disciplíne 100m motýlik. Micheal skočil do vody s najväčšou túžbou vyhrať, akú kedy mal. Počul už len šum vody a videl vlny spôsobené pohybom plavcov. Skoro to ale vzdal, keď uvidel pred sebou Čaviča, ktorý mal vyše polsekundový náskok. Phelps je známy tým, že nikdy nič len tak nevzdáva. Tak teda ešte trochu zabral. Vyhral. Bazén preplával za 49,82 sekundy. Stal sa Majstrom sveta 2009, držiteľom ďalšieho rekordu a s úsmevom podal ruku opäť porazenému Čavičovi. Dokázal tak svetu, že skutočný talent sa neskrýva v materiáli, z ktorého sú plavky vyrobené.

Už má 16 olympijských medailí a chystá si miesto pre ďalšie, teší sa na LOH 2012.

Micheal Phelps je naozaj obrovský talent a možno jeden z najväčších, akých sme tu kedy mali. V minulosti som tomu až tak neverila, no teraz, keď si prezerám fakty a jeho doterajšiu kariéru, niet o tom pochýb. Vedeli ste, že jeho srdce pumpuje dvakrát viac krvi, ako priemerný dospelý muž? Že s členkami vie rotovať o 15 stupňov viac, ako my ostatní? Vďaka tomuto a ďalším genetickým predispozíciám sa vie dokonale pohybovať vo vode, za čo mu prischla prezývka „Delfín". Myslím si (a určite nie som sama), že keby mal Phelps žiabre, na súš by chodil len opaľovať sa.