مجلة باور بلاي مانجر

Neprekonateľný, sústredený, na pretekoch často agresívny a dravý. Vždy si potrpel na dokonalosti a detaily ohľadom svojho auta dokázal s mechanikmi riešiť donekonečna. Len aby bol čo najrýchlejší, len aby zvíťazil.

Taký bol Ayrton Senna, dnes už legenda vo svete motošportu, o ktorej je tento článok.

V brazílskom meste São Paulo, 21. marca 1960, uzrel svetlo sveta malý tmavovlasý chlapec, Ayrton Senna da Silva.

Ayrton už odmalička mal svoje sny a veľké plány do budúcnosti. Úzku a kľukatú cestu k úspechu začal ako štvorročný, keď sa učil riadiť motokáru. V trinástich sa už zúčastnil svojich prvých pretekov a v roku 1977 sa stal juhoamerickým majstrom sveta v motokárach. Odvtedy nebolo roku, čo by Ayrton v niečom zlyhal.

Často sa o ňom hovorí ako o agresívnom jazdcovi bez charakteru. Pravda to určite nie je. Ayrton Senna mal veľké srdce. Chudobu a biedu všade navôkol vnímal. Vo svojej ére patril medzi najlepšie zarábajúcich športovcov na svete. Peniaze nemíňal len na svoj luxusný život, pomáhal druhým, aby sa aj oni mali o čosi lepšie. Dva mesiace pred "čiernym dňom" hovoril svojej sestre, ako veľmi chce založiť nadáciu a pomáhať tak Brazílii a jej deťom. Nadácia "Instituto Ayrton Senna" funguje od septembra 1994 a vedie ju Ayrtonova sestra.

Teraz späť k jeho kariére. V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka za tímom Van Diemin. O rok neskôr už bol majster v Európskej aj Britskej Formule Ford 1600, kde pretekal.

Za skvelé umiestnenie v pretekoch F3, dostal Ayrton v roku 1983 možnosť testovať autá Williamsu, ale kontraktu sa vtedy ešte nedočkal. Okrem Williamsov, testoval aj autá McLarenu.

Ayrton Senna sa ocitol v stajni Tolemanu, aby sa zviditeľnil. Bol tam však iba rok, začal pretekať za Lotus. V roku 1988 pokračoval ďalej, do McLarenu. Medzi ním a kolegom Alainom Prostom spočiatku bola dobrá spolupráca, ale postupne sa z nich stali veľkí rivali, ktorí mali medzi sebou mnoho konfliktov, hlavne na okruhu.

V roku 1989 došlo k ich vzájomnej kolízii v japonskej Suzuke, ktorá bola predposlednou GP. V 47.kole sa pred šikanou pri vjazde do boxov Ayrton rozhodol zaútočiť a z vnútornej strany sa tlačil pred Prosta. Keďže ten mu priestor nedal, došlo ku kolízii. Prost okamžite vystúpil z monopostu ale Senna sa chcel dostať naspäť na trať. Výjadzovou cestou prešiel až za šikanu a vrátil sa. Zastavil sa ešte v boxe, kde mu poškodené časti vymenili. Predbehol A. Nanniniho a vyhral. Bol však diskvalifikovaný za skrátenie trate a titul získal Prost.

Z Prostovho pohľadu sa so Sennom už nedalo spolupracovať a preto z McLarenu odišiel do Ferrari. Prosta nahradil Gerard Berger, s ktorým Ayrton už vychádzal dobre, dokonca sa z nich stali veľkí priatelia.

V roku 1992, v kvalifikácii v Belgicku, mal ťažkú haváriu Eric Comas. Vtedy Ayrton svoju kvalafikáciu okamžite prerušil, zastavil a išiel jazdcovi pomôcť. Zastavil ako jediný a bol pri Comasovi skôr, ako traťoví komisári. Aj to je dôkaz, že Ayrton nestaval výhru pred zdravie človeka.

Ayrton získal tri majstrovské tituly v rokoch 1988, 1990 a 1991, všetky na monoposte McLaren. Motor Honda, ktorý McLaren používal však začal strácať na sile a Ayrton vedel, že ak chce byť ešte rýchlejší, musí zmeniť auto.

V roku 1994 si prvýkrát sadol do monopostu Williams, aby získal aj štvrtý titul majstra sveta.

Ayrton nezačal veľmi dobre. V prvých dvoch pretekoch nebodoval. A prišla Veľká Cena San Marína v Imole, 1994. Okruh bol veľmi nebezpečný a nejeden jazdec mal strach, či sa z neho ešte vráti. V piatok, 29. apríla 1994, sa na tréningu zranil Rubens Bariccelo. V rýchlosti vyše 200 km/h dostal šmyk. Z nehody, ktorá na prvý pohľad vyzerala smrteľne, vyviazol len so škrabancami, narazenými rebrami a zlomeným nosom.

Na druhý deň však prišla ešte jedna rana. Tentokrát tragická. Rakúšan, Roland Ratzenberger, havaroval v zákrute Villenueve. S neovládateľným monopostom, ktorému odletelo predné krídlo, narazil do ochranného múru a žiaľ, nehodu neprežil, náraz mu zlomil väz.

Jazdci si začali uvedomovať, že sa to isté môže stať hocikomu z nich a preto požadovali zvýšenie bezpečnosti na trati. Ako hovorcu si zvolili práve Ayrtona, ktorý mal v nedeľu pred pretekmi varovať organizátorov. 

1. mája 1994 na štart prišiel ustarostený Ayrton Senna, ktorý pravdepodobne nedokázal myslieť na nič iné, ako na nehody z predchádzajúcich dní. Chcel vyhrať, veľmi si to želal. Ale pretekať sa bez psychickej vyrovnanosti nedá. Pred pretekmi telefonoval so svojou priateľkou, A. Galisteu, a zdvôveril sa jej, že by najradšej nepretekal. No musel.

Počas štartu sa stala ďalšia nehoda. Všetky autá vyštartovali, okrem Benettonu JJ Lehta. Do neho narazil ďalší monopost s Pedrom Lamym a trosky z nehody zranili 9 divákov. To už možno viacerí jazdci uvažovali, či by nemali preteky predčasne opustiť. Každý však zostal na svojom mieste a kým z cieľovej rovinky nezmizli všetky trosky, monoposty museli päť kôl krúžiť za spomalovacím vozidlom, Safety Car.

Do siedmeho kola prefrčal v rýchlosti 305,71 km/h cez štart Ayrton Senna. S adrenalínom, túžbou po víťazstve, ale aj so zlým pocitom z nehôd, sedel vo svojom Williamse a sledoval Michaela Shumachera, ktorý sa snažil dobehnúť ho. Ayrton, mal stlačený pedál až na podlahe a rútil sa do zákruty Tamburello. Jazdná výška jeho monopostu sa stratou tlaku v pneumatikách znížila a jeho zadná časť sa najskôr len dotkla vozovky, potom však na ňu úplne dosadla.

Vtedy si nielen on všimol, že sa niečo deje. Ubral teda plyn a trhol volantom doprava. Williams sa síce trochu doprava otočil, ale veľmi to nepomohlo. Predné kolesá vôbec nereagovali a Ayrton nevedel svoj monopost ovládať. Prešiel cez nerovnosť na trati a vyletel z vozovky. Neodbočil doľava, ale išiel rovno. Síce sa mu podarilo zbrzdiť auto z rýchlosti 305 na 217,21 km/h, viac už robiť nemohol. Narazil do betónového múru, pravé predné aj zadné koleso sa odtrhlo. Záves predného kolesa vyletel až k Ayrtonovej hlave  a prerazil mu prilbu a lebku nad pravým obočím. Brazílska hviezda, ktorá mala ešte toľko nesplnených snov, sa ocitla v bezvedomí.

Asi všetci diváci v tom momente zatajili dych a dúfali, že ich idol je len ľahko zranený. Keď pohol hlavou, mysleli si, že je naozaj v poriadku. Ayrton bol však v bezvedomí. Držal v rukách volant a vyzeralo to, ako keby ho niečo z tohto sveta ťahalo preč, no on sa nechcel pustiť svojho automobilového života.

O 14:24 prišiel preňho vrtulník a o pár minút ho odviezol do Bologni, do nemocnice Maggiore. Niekoľko krát mu lekári museli obnoviť činnosť srdca. Ayrtonovi sa zastavil mozog a aj keď mu prístroje udržiavali životne dôležité orgány v činnosti, nebola žiadna šanca, že by sa prebral. Utrpel ťažké poranenie hlavy a na následky vnútorného krvácania jeho srdce navždy prestalo biť 1. mája 1994, o 18:40 hod. O jeho smrti celý svet informovala doktorka Marie Fiandriová.

Jeho telo bolo v stredu 4. mája prevezené do Brazílie lietadlom Douglas MD-11, ktoré pilotoval kapitán Gomes Pinto. Na pohreb prišlo viac ako 300 tisíc ľudí a keď Ayrtonove telesné pozostatky spúšťali do zeme, zahrmela nad cintorínom letka brazílskych leteckých síl a dve z lietadiel na oblohe vytvorili písmeno "S". Ayrton odpočíva na cintoríne v parku Cemiterio de Morumbi. Jeho hrob je osadený tabuľou s nápisom: "Nade pode me separar do amor de Deus" (Nič ma nemôže oddeliť od lásky Božej).

O príčinách nehody sa vedú diskusie dodnes. Možno to bol len jeho zlý psychický stav a nesústredenosť, možno zlý povrch trate. Hovorí sa aj o zlomenej riadiacej tyči, ktorá ak sa zlomila ešte pred nehodou, Ayrton nevedel svoje auto ovládať. Najpravdepodobnejšou príčinou havárie je strata tlaku v pneumatikách, pokles celého auta a následný dotyk s asfaltom. Isté ale je, že svet prišiel o jedného z najlepších (ak nie najlepšieho) jazdcov, akého kedy mal. Nič nám ho už nevráti.

Kvôli tejto nešťastnej udalosti sa zvýšila bezpečnosť okruhov na celom svete. Okruh Imola bol zkrátený o 14,6 m, upravené sú tiež zákruty Villenuve, Acqua Minerali, Rivazza, Variante Bassa, no a aj tá, v ktorej prišiel Ayrton Senna o život, Tamburello.

Hlavne cez túto zákrutu prechádza každý jazdec s rešpektom a spomienkou na Ayrtona. Navždy bude Tamburello prázdna, sem tam možno pod dohľadom Ayrtona Sennu, ktorý svojich nástupníkov stráži.

Na tretie výročie Ayrtonovej smrti bol na okruhu v Imole odhalený jeho 2,5 m vysoký bronzový pomník. Znázorňuje ho smutne sediaceho a otočeného k Tamburellu.

Video, 1. máj 1994: www.youtube.com/watch?v=uiLubadXiK4

Dnes sme si zaspomínali na veľkú legendu Formuly jeden a na čierny deň, 1. máj 1994, ktorý si pamätá asi každý fanúšik motošportu. Za pomoc ďakujem manažérovi Donitz a Vám, priatelia, za to, že ste si môj článok prečítali. Ayrton Senna da Silva síce opustil F1, ale ani zďaleka tento svet. Pre svojich fanúšikov ešte stále žije a bude žiť naveky. Česť jeho pamiatke...