مجلة باور بلاي مانجر

Minulý víkend sa odohralo na štadióne Ibrox Park už 390. „Old Firm derby" medzi glasgowskými Rangers a Celtic. Hralo sa 2. januára 2011 a hráči si na ihrisku minútou ticha pripomenuli 40. výročie ich vzájomného zápasu, počas ktorého zahynulo 66 fanúšikov oboch klubov. Rozhodol som sa teda napísať niečo z histórie jedného z najstarších derby zápasov na svete. Pri hľadaní a zoháňaní materiálov som však narazil na niečo, čo ma zaujalo z iného hľadiska. V zostave minulého desaťročia sa objavilo aj jedno slovenské meno.

Zostava desaťročia tradičného glasgowského derby „Old Firm" medzi Celticom a Rangers :

Stefan Klos (Rangers) - Fernando Ricksen (Rangers), Lorenzo Amoruso (Rangers), Johan Mjällby (Celtic), Jackie McNamara (Celtic) - Ronald de Boer (Rangers), Barry Ferguson (Rangers), Ľubomír Moravčík (Celtic), Alan Thompson (Celtic) - Henrik Larsson (Celtic), Kris Boyd (Rangers).

Osobitne som v tej zostave vyznačil jedno meno, meno Ľubomíra Moravčíka. Pri takýchto nomináciach je vždy o každom hráčovi zopár viet ako obhajoba, v jeho prípade to znelo takto: Technicky najobdarovanejší hráč uplynulého desaťročia v škótskej lige a špecialista na štandardné situácie. Šťúply Slovák prišiel do Celticu v roku 1998 a preniesol svoj vplyv aj do ostatnej dekády. Občas síce zložitejšie nachádzal svoje miesto v základnej zostave, ale znamenal garanciu víťazstiev. Ak by to neznelo dostatočne presvedčivo na jeho zaradenie do výberu, potom pripomenieme, že si dokázal spracovať loptu aj pozadím.

Hráč, ktorého v Škótsku prezývali aj "A Gift from God" začínal svoju kariéru v Nitre, kde si vybojoval svoje miesto v česko-slovenskej reprezentácii a predstavil sa aj na MS 1990 v Taliansku, kde odohral všetkých 5 zápasov. Vo štvrťfinále proti Nemecku bol vylúčený po odkopnutí vlastnej kopačky. Po rozpade Československa sa stal spolu s Tittelom a Dubovským lídrom slovenskej reprezentácie. Ako najskúsenejší hráč sa stal kapitánom. Za reprezentáciu nastúpil 79-krát. Viac štartov má na konte zo Slovákov  už iba Miroslav Karhan a pomaly sa k nemu blíži aj Robert Vittek.

Z Nitry jeho futbalové kroky smerovali do Francúzska, kde hral za St. Etienne a Bastiu. V St. Etienne bol považovaný za jedného z najlepších cudzincov v Ligue 1. Dostal dokonca ponuku od Olympique Marseille, ktorý sezónu na to vyhral Ligu Majstrov. Po zostupe St. Etienne do druhej ligy prestúpil do Bastie. Z Francúzska sa dostal do nemeckého Duisburgu, z ktorého si ho po odohratí len piatich zápasov vybral v roku 1998 do Celticu Glasgow Jozef Vengloš.

V Celticu dosiahol svoje najväčšie úspechy. V jeho drese debutoval 7. novembra 1998 v zápase proti Dundee FC. Do pamäti fanúšikov sa zapísal o tri týždne neskôr. V „Old Firm" derby proti Rangers podal výborný výkon a strelil dva góly. Celtic vyhral 5:1. Po tomto zápase celý štadión kričal: Lubóóó. Postupne sa stal hviezdou mužstva a miláčikom tribún. Známa bola jeho spolupráca s ďalšou legendou klubu Hernikom Larssonom. Svojimi výkonmi pomohol Celticu k dvom ligovým titulom i viacerým pohárovým triumfom. V roku 2001 bol uvedený do Siene Slávy Celticu.

Na konci kariéry opäť nasledoval Jozefa Vengloša a pod jeho vedením ešte rok hral za japonský tím JEF United Ičihara. Pre zranenie členka však odohral iba 3 zápasy a rozhodol sa ukončiť kariéru po 19 rokoch na futbalovej scéne.

Bol dvakrát vyhlásený za futbalistu roka. V roku 1992 za najlepšieho futbalistu Československa a v roku 2001 za najlepšieho futbalistu Slovenska. V roku 2002 ho vyhlásili za Slovenského futbalistu uplynulého desaťročia pred druhým Petrom Dubovským. Dňa 4. septembra 2002 ukončil svoju 19-ročnú futbalovú kariéru ako 37-ročný. Po skončení hráčskej kariéry sa stal trénerom. Viedol slovenskú reprezentáciu do 16 rokov a ViOn Zlaté Moravce.