مجلة باور بلاي مانجر

Ako fanúšika slovenského futbalu ma vždy zaujímali slávni hráči našej histórie. Aj keď Ladislav Kubala, narodený 10. júna 1927, vo svete známy aj ako Lászlo Kubala, v Slovane hrajúci s prezívkou „Kukši" nie je, ako sa hovorí, slovák ako repa, po príchode na Slovensko prijal naše štátne občianstvo a reprezentoval ČSR. Zaujímave však je, že v Španielsku sa vôbec nevedelo o tom, že Ladislav má aj slovenský pôvod, všetci ho považovali za čistokrvného maďara. Jeho otec bol z polovice Poliak a z polovice Slovák a mama napoly maďarka a napoly Slovenka. Ale jeho dedo mu často vravel : „Laci, nikdy nezabudni, ty si Slovák!"

Nechcem sa venovať jeho pôsobeniu v Maďarsku a ani v Slovane. Ani to ako emigroval do Talianska cez Rakúsko. Mohol dokonca hrať za Juventus, avšak pre synovu chorobu necestoval s tímom do Lisabonu na zápas s Benficou. Lietadlo, ktoré viezlo talianskych hráčov domov havarovalo a všetkých 31 ľudí na palube zahynulo. Čo všetko by sa stalo, teda v tomto prípade skôr nestalo, keby Ladislav Kubala letel s nimi.

Spomeniem však zopár zaujímavostí z jeho pôsobenia práve v FC Barcelone. V mojom poslednom článku som sa venoval trénerovi Ferdinandovi Daučíkovi. Práve on priviedol Kubalu na Nou Camp. Ešte pred podpisom zmluvy však dostal ponuku aj od Realu Madrid. Ale viac ho presvedčil práve hlavný skaut katalánskeho klubu Josep Samitier.

Barcelone sa upísal 15. júna 1950, no napriek tomu musel čakať do konca roka, kým mu vypršal trest FIFA, aby mohol odohrať premiérový zápas v španielskej lige. Predtým odohral za Barcelonu dva priateľské zápasy a v nich streli 6 gólov a na zvyšných 5 prihral. V prvej sezóne dal v 19 zápasoch 26 gólov, z toho 7 v zápase proti Gijónu, 5 proti Celte Vigo a hetrik pridal v zápase proti Seville a Santanderu. Táto sezóna sa považuje za jednu z najúspešnejších v histórii klubu. Vyhrali 5 trofejí a viac klub získal už iba v sezóne 2008/2009 keď ich vyhrali 6. V ďalšej sezóne bojoval s tuberkulózou a tak toho veľa nenahral.

Ako som už v článku o Ferdinandovi Daučíkovi spomenul, práve Daučíkova éra položila myšlienku výstavby nového štadióna - Nou Campu, pretože dovtedajši štadión Les Corts s kapacitou 60 000 ľudí nestačil. V roku 1957 bol Nou Camp dokončený a 24. septembra toho roku sa konalo slávnostné otvorenie štadióna zápasom proti mužstvu z Varšavy. V základnej zostave nechýbala ani naša veľká hviezda svetového futbalu toho obdobia.

V roku 1959 a 1960 vyhral s tímom double, ale po odchode Daučíka sa ocitol v nemilosti nového trénera Helenia Herrera a stratil pozíciu v tíme. Po prehre 2:6 s Realom Madrid v semifinále EPM skončil v tíme tréner Herrera a Kubala sa vrátil do tímu. Keď však o rok neskôr prehrali vo finále EPM s Benficou, Kubala ukončil svoju hráčsku kariéru a cez trénera barcelonskej mládeže sa dostal až k pozícii trénera seniorského tímu v sezóne 1962/1963.

Po odchode z Nou Campu pôsobil v RCD Espanyol ako hrajúci tréner. Pôsobil taktiež v FC Zurich, Toronto Falcons, Cordobe, opäť v Barcelone, saudskoarabaskom Al-Hilal, Malage. Viedol španielsku reprezentáciu na MS 1970, keď sa mu podarilo prelomiť dvanásťročné čakanie Španielska na Majstrovstvá sveta a viedol aj španielsky olympijský výber na OH v 1992 s ktorým získal zlato. Svoju trénerskú kariéru ukončil v Paraguaji.

Vyskúšal si tri reprezentačné dresy - československý obliekol 6 krát, maďarský 3 krát a španielsky 19 krát. Nikdy však neokúsil príchuť významného záverečného turnaja ako hráč, aj keď bol nominovaný do tímu Španielska na Majstrovstvá sveta 1962. Pre zranenie na nich nastúpiť nemohol.

V roku 1999 počas osláv storočnice FC Barcelona bol domácimi fanúšikmi vyhlásený za najlepšieho hráča FC Barcelona v 20. storočí, pred štadiónom Nou Camp mu postavia sochu. "Nechcem to, aby sa fanúšikovia pozreli na sochu a povedali 'Pozri, futbalista', chcem, aby ľudia zvolali 'Aha, Kubala', povedala umelkyňa o svojich plánoch pred vytvorením sochy. Celkovo za FC Barcelona odohral 329 zápasov a strelil v nich 256 gólov. O tom, že to bol skvelý strelec svedčí to, že v tabuľke najlepších ligových strelcov histórie sa ešte stále drží v prvej trojstovke. Populárny „Ladislao" zomrel v Barcelone po bohatej hráčskej i trénerskej kariére 17. mája 2002.