PowerPlay Magazine

Milí čitatelia, je čas predstaviť Vám ďalšiu z hokejových legiend. Dnes to bude hráč z trochu iného súdka. Nebude to hráč, ktorý lámal strelecké rekordy, či rozdával brilantné pasy. Bude to hráč, ktorý svojimi zákrokmi privádzal súperov do šialenstva. Prichádza Patrick Roy!

Patrick Roy #33

5.10. 1965, Quebec City, Quebec, Kanada

Patrick Edward Armand Roy sa narodil v Quebecu presne v ten istý deň ako ďalšia legenda – Mario Lemieux. Hokej ho začal zaujímať približne keď mal sedem. Vtedy sa rozhodol, že sa stane brankárom. Svoju prvú hokejovú sezónu odchytal v tíme Ste-Foy Gouverneurs ako 16-ročný. Neviedlo sa mu zle, veď zo 40 zápasov vyhral 27 a prehral len 3. Ďalšiu sezónu už pôsobil v QMJHL v tíme Grandby Bisons. Tu už jeho štatistiky neboli až tak pôsobivé. Prehry boli častejšie než výhry, priemer inkasovaného gólu sa šplhal až na hranicu 5,5 a za tri roky nevychytal ani jedno čisté konto. Ani to však neodradilo generálneho manažéra Canadiens draftovať tohto brankára. Konkrétne sa tak stalo v roku 1984 a Patrick bol draftovaný z 51. miesta v treťom kole. V sezóne 1984/1985 odohral tretiu sezónu v QMJHL a na jeden zápas bol dokonca povolaný do hlavného tímu Habs. V zápase striedal Douga Soetaerta a odchytal 20 minút, počas ktorých neinkasoval ani raz. Po tomto zápase sa presunul do AHL, kde odohral tiež jeden zápas v základnej časti a v play-off dotiahol tím Sherbrooke Canadiens až ku Calder Cupu.

Jeho prvá sezóna v NHL prišla v ročníku 1985/1986. V základnej časti odchytal 47 zápasov, z ktorých 23 vyhral a pred play-off si vybojoval post jednotky. V ňom doslova exceloval. Ako 20-ročný doviedol Canadiens 15 výhrami a priemerom 1,93 gólu na zápas k Stanley Cupu, navyše bol ocenený Conn Smythe Trophy pre najlepšieho hráča vyraďovacích bojov. Stal sa tak najmladším víťazom tejto trofeje. Samozrejme, aby toho nebolo málo, bol zvolený do NHL All-Rookie Team. Práve po tomto víťazstve získal prezývku St.Patrick.

Roy pokračoval vo skvelých výkonoch aj v ďalších sezónach, čoho dôkazom sú mnohé ocenenia, ktoré získal. Spolu s brankárskym kolegom Brianom Haywardom inkasovali najmenší počet gólov za sezónu a preto si v rokoch 1987, 1988 a 1989 odniesli William M. Jennings Trophy. Patrick spolu s Montrealom vyhral v rokoch 1988 a 1989 svoju divíziu. Dokonca v tej druhej sezóne sa opäť dostali do finále SC, no tentoraz bez vytúženého úspechu. Nad ich sily boli Plamene z Calgary. Ďalšia veľmi úspešná sezóna prišla v roku 1992. Roy zaznamenal predovšetkým individuálny úspech. Montreal opäť vyhral divíziu ale v play-off dostal stopku od Bostonu v druhom kole. Roy si ale odniesol William M. Jennings Trophy, Vezina Trophy a stal sa členom NHL 1st All-Star Team.

Montreal patril medzi stálych účastníkov vyraďovacích bojov a inak tomu nebolo ani v roku 1993. V prvom kole narazili jeho hráči na Quebec a po dvoch zápasoch prehrávali v sérii 0:2. Denníky písali o tom, aby bol St.Patrick vymenený, čo Roya očividne nakoplo a 11 výhrami v rade postupne odrovnal Quebec, Buffalo a v sérii proti New Yorku Islanders zabezpečil vedenie 3:0 na zápasy. Toto vedenie si už Montreal bezpečne ustrážil a vo finále vyprevadil so sklonenými hlavami kráľov z LA. Montreal sa opäť tešil zo Stanleyho pohára a Roy získal Conn Smythe Trophy. Navyše v tomto play-off vyhral 10 zápasov v predĺžení v rade, čím stanovil rekord NHL. V ďalšej sezóne bol Montreal po sedemzápasovej bitke vyradený Bostonom a tak sa obhajoba SC nekonala.

Zlomový deň jeho kariéry prišiel 2.decembra 1995. Montreal hostil Detroit Red Wings a bol to najhorší zápas v histórii pre Habs. Detroit vyhral 1:11 pričom Roy inkasoval 9 gólov z 26 striel! V druhej tretine za stavu 1:7 sa diváci pri každom ľahkom zákroku Patrickovi posmievali. Tréner Mario Tremblay stiahol Roya počas druhej tretiny a do brány nastúpil na zvyšok zápasu Pat Jablonski, ktorý inkasoval ešte dvakrát. Roy hneď ako sa dostal na striedačku odkázal generálnemu manažérovi, že toto bol jeho posledný zápas za Montreal. Dôvodom nebol len tento zápas, ale aj napätý vzťah medzi ním a trénerom Tremblayom. Patrick vraj už po prvej 5-gólovej tretine nechcel hrať, ale tréner ho postavil do brány opäť aby ho ešte viac ponížil. Slovo dalo slovo a naozaj to bol posledný zápas Roya za Canadiens. Štyri dni na to bol Roy vymenený do Colorada Avalanche. Tento tade bol neskôr označený ako jeden z najhorších v histórii z pohľadu Canadiens.

História sa opakovala znova a hneď vo svojej úvodnej sezóne za Avs vyhral Roy svoj v poradí tretí Stanley Cup. Vo finále si poradili s Floridou 4:0 na zápasy, ale výsledok série neodzrkadľuje priebeh všetkých zápasov. Asi najlepšie to vystihuje štvrtý zápas v sérii, ktorý sa odohral na ľade Floridy. Po 60. Minútach bol stav 0:0 a o víťazstve rozhodol Uwe Krupp až v 104. Minúte. Patrick Roy chytil v tomto zápase celkovo 63 striel.

Od roku 1996 sa Avalanche stretli s Red Wings 4-krát v play-off. Kluby, medzi ktorými panovala neskutočná rivalita a Roy bol jej nevyhnutnou súčasťou. V play-off 1997 sa pustili do seba Roy spolu s Vernonom a o rok neskôr si to rozdal s iným gólmanom Red Wings – Osgoodom. Dvakrát sa tešili z postupu hráči Colorada a dvakrát hráči Detroitu.

Štvrtý a posledný pohár Lorda Stanleyho získal v roku 2001. Vo finále teraz padli diabli z New Jersey a Patrick získal svoju tretiu Conn Smythe Trophy, čím predbehol Orra a Gretzkyho, ktorí získali túto trofej dvakrát. Sezóna 2002/2003 bola v poradí osemnástou ale aj poslednou pre Svätého Patricka. Posledný zápas odchytal proti Minnesote 22. apríla 2003 v siedmom zápase dostal gól v predĺžení a jeho tím vypadol. Koniec kariéry ohlásil 28. mája 2003 na tlačovej konferencii, kde dostal aj otázku, ktorý z hráčov mu naháňal strach. Jeho odpoveď znela, že sa nebál nikoho, len Cam Neely mu spôsoboval menšie problémy.

Patrick Roy odchytal 1029 zápasov v základnej časti a jeho bilancia činí 551 výhier 315 prehier a 131 remíz. Percentuálna úspešnosť zákrokov sa vyšvihla na 91.2%, najmä v Colorade sa pohyboval okolo 92%. Celkovo odchytal viac než 60 tisíc minút, počas ktorých inkasoval 2546 gólov a vychytal 66 zápasov s čistým kontom. V play-off sa postavil do brány 247-krát, čo je najviac spomedzi brankárov a druhý najväčší počet spomedzi všetkých hráčov. Na svojom konte má 11 individuálnych trofejí, 4 prstene pre víťazov SC a 11-násobnú účasť na All Star Game. Jeho číslo 33 visí pod stropom domáceho stánku v Montreale aj v Colorade a v roku 2006 bol uvedený do Hockey Hall of Fame.

Po skončení kariéry sa vydal trénerskou cestou a stal sa súčasťou tímu Quebec Remparts z QMJHL. Postupne sa stal viceprezidentom, generálnym manažérom a vlastníkom tohto klubu. Neskôr sa stal aj trénerom a doviedol tento tím k zisku Memorial Cupu. V roku 2009 mu bol podľa niektorých zdrojov ponúknutý post trénera v Colorade, ale Roy to odmietol a vyjadril sa, že možno niekedy v budúcnosti.

Jeden z najlepších a podľa niektorých odborníkov dokonca najlepší brankár NHL sa nezabudnuteľne zapísal do histórie svojimi neuveriteľnými zákrokmi. Roy bol veľmi poverčivý a v deň zápasu nekomunikoval so žiadnymi novinármi. Na druhej strane, sa ale rozprával so svojimi tyčkami a pri prechode cez modrú a červenú čiaru sa ich nesmel dotknúť s korčuľami.

Patrick Roy vďaka Ti za tvoje predvedené umenie!